BRATISLAVA - Lesné hospodárstvo SR vlani vykázalo hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 68,15 milióna eur. V medziročnom porovnaní bol nižší o 27,25 milióna eur, najmä pre výrazný rast nákladov pri porovnateľnom speňažení surového dreva. Vyplýva to z tzv. zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR za rok 2023, ktorú v utorok prerokovala a schválila vláda. Poskytovatelia služieb v lesnom hospodárstve SR dosiahli podľa správy hospodársky výsledok 7,37 milióna eur a obhospodarovatelia lesa 60,78 milióna eur.
"Pretrváva rozdiel v dosiahnutom hospodárskom výsledku u štátnych a neštátnych obhospodarovateľov lesa. Horší hospodársky výsledok v štátnych lesných podnikoch je spôsobený najmä nákladmi vynaloženými na správu neodovzdaných lesov so zákazom ťažby dreva a verejnoprospešnými činnosťami (asi 6,4 milióna eur ročne)," spresnil v správe agrorezort.
archívne video
Horšie hospodárenie je podľa MPRV spôsobené aj vylúčením z poskytovania náhrad za obmedzenie hospodárenia na lesných pozemkoch v dôsledku zákazov a obmedzujúcich podmienok ochrany prírody (asi 5,6 milióna eur ročne), vyššou odvedenou daňou z nehnuteľností (asi 4,6 milióna eur ročne), ako aj obmedzenými možnosťami čerpania podpory z verejných zdrojov a vyššími režijnými nákladmi v dôsledku zamestnávania všetkých odborných lesných hospodárov v pracovnoprávnom pomere.
"V neštátnych lesoch pôsobia odborní lesní hospodári zväčša na živnosť, čo znamená nižšiu cenu práce. Po zohľadnení uvedených aspektov by bol hospodársky výsledok štátnych a neštátnych obhospodarovateľov lesa porovnateľný," dodalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Vláda schválila správu k paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
Pokroky v oblasti inklúzie príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít, podporné opatrenia vo vzdelávaní zohľadňujúce potreby žiakov a študentov so špecifickými potrebami, ale i kroky v oblasti práva na primerané bývanie, zamedzenia rodovej diskriminácie v zamestnaní či zdravotnej starostlivosti zameranej na reprodukčné zdravie ženy sú súčasťou štvrtej periodickej správy SR o plnení záväzkov v oblastiach, ktorých sa dotýka Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Dokument informujúci o konkrétnych krokoch vlády SR prijatých v období rokov 2019 - 2024 schválil v utorok kabinet.
V prvej časti správy sú uvedené informácie o opatreniach prijatých podľa jednotlivých článkov paktu. "V druhej časti správy reaguje SR na záverečné odporúčania Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré jej boli adresované po prerokovaní tretej periodickej správy k paktu výborom v októbri 2019," doplnil predkladateľ materiálu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Správa sa napríklad venuje aj zmenám v mediálnej legislatíve, inštitucionálnej podpore Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) či opatreniam eliminujúcim extrémizmus a xenofóbiu a posilňujúcim medzikultúrnu spoluprácu. Správu má rezort diplomacie predložiť príslušnému výboru OSN do konca októbra.
Vláda schválila zvýšený príspevok SR do Medzinárodného vyšehradského fondu
Slovensko bude od roku 2025 prispievať do Medzinárodného vyšehradského fondu o 250.000 eur viac ako doteraz. Zvýšenie príspevku na 2 750 000 eur schválila v utorok vláda. Zvýšenie celkového rozpočtu fondu z desať na 11 miliónov eur iniciovalo české predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine. "Návrh schválili ministri zahraničných vecí krajín V4 v Prahe 21. marca 2024, čo potvrdili počas ich spoločnej tlačovej konferencie, informujúci o dosiahnutej politickej dohode," pripomenulo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Vysvetlilo, že zvýšenie celkového rozpočtu i rovnakých podielov všetkých krajín V4 reaguje na zvýšenie rozsahu činnosti fondu i zmenené ekonomické podmienky. Navýšenie rozpočtu má tak predísť riziku obmedzovania nových a existujúcich programov a zároveň má zabezpečiť funkčnosť inštitúcie pri raste výdavkov súvisiacich s infláciou.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) vidí v pôsobení Medzinárodného vyšehradského fondu príklad úspešnej spolupráce Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. "V4 je unikátny projekt, vďaka ktorému vieme v témach, kde nás spája spoločný záujem, vystupovať ako silný partner s medzinárodným uznaním. Svedčí o tom aj fakt, že činnosť Medzinárodného vyšehradského fondu podporili aj štáty mimo nášho zoskupenia - Holandsko, Kanada, Kórejská republika, Nemecko, Švédsko či ďalšie krajiny," upozornil šéf slovenskej diplomacie.
Prostriedky fondu slúžia na poskytovanie grantov, štipendií a zabezpečenie rezidenčných programov v oblasti kultúry, vedy, výskumu, vzdelávania, výmeny umelcov a mladých ľudí, ako aj na projekty na podporu cezhraničnej spolupráce a rozvoja cestovného ruchu. "Od svojho vzniku podporil viac ako 6350 projektov a 3330 štipendistov v celkovej výške 129 miliónov eur, a to nielen na území našich štyroch štátov, no granty sa zároveň zameriavajú na projekty pomáhajúce v regióne západného Balkánu a v krajinách Východného partnerstva," priblížil štátny tajomník MZVEZ Marek Eštok.
Čistý zisk Eximbanky má budúci rok vzrásť na 600 000 eur
Čistý zisk Eximbanky by mal v budúcom roku dosiahnuť 600 000 eur. Oproti očakávanej skutočnosti za rok 2024 by tak mal vzrásť o 50 000 eur alebo 9,1 %. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2025, ktorý v utorok schválila vláda. Súčasťou rozdelenia zisku bude aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu v predpokladanej výške 250 000 eur.
"Eximbanka SR predkladá návrh rozpočtu na rok 2025, ktorý nadväzuje na jej hlavné strategické ciele zahŕňajúce diverzifikáciu teritoriálnej štruktúry portfólia, podporu exportu malých a stredných podnikateľov a efektívne riadenie rizík. Vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2024, ktoré vyjadrujú reálne dosiahnuteľné ciele pri zohľadnení vývoja hospodárenia Eximbanky v 1. polroku 2024 a z aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky," priblížila v dokumente banka.
Budúci rok očakáva navýšenie objemu bankového a poistného portfólia spolu o 8,5 % na 1,42 miliardy eur. Plánuje pritom podporiť export v sume 1,87 miliardy eur, čo by bol medziročný nárast o takmer desatinu. Výnosy z bankového a poistného portfólia by mali vzrásť o 0,1 % na 34,5 milióna eur. Pri celkových nákladoch predpokladá ich nárast o 9,9 % na 10,9 milióna eur. Tvorba opravných položiek a technických rezerv na krytie rizika z bankových a poistných činností má naopak klesnúť o 4,2 % na 23,1 milióna eur.
Eximbanka avizuje výraznejšiu podporu financovania malých a stredných podnikov, ako aj pokračovanie v podpore veľkých podnikov. Geograficky sa chce zamerať na EÚ, krajiny južného Kaukazu, Ukrajinu, krajiny Blízkeho východu, strednej, južnej a juhovýchodnej Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a Balkánu, Veľkú Britániu, Turecko a Čínu.
Banka v roku 2025 neočakáva výraznejšiu zmenu v komoditnej štruktúre podporeného exportu. Najväčší podiel tak bude mať aj naďalej chemický, strojársky, celulózo-papierenský a elektrotechnický priemysel. "Ďalšie odvetvia budú reflektovať na dopyt exportérov, pričom doteraz indikované odvetvia záujmu exportérov sú logistika, energetický a ťažobný priemysel, oblasť výstavby, renovácie a prenájmu nehnuteľností a cestovný ruch," doplnila Eximbanka.
Vláda schválila strednodobý fiškálny plán, ktorý predkladá Európskej komisii
Do roku 2028 by mal deficit slovenských verejných financií klesnúť k úrovni 2 % hrubého domáceho produktu (HDP), vďaka čomu by mal verejný dlh začať klesať. Na naplnenie tohto plánu je potrebné za štyri roky prijať konsolidačné opatrenia v objeme 4,4 % HDP alebo 7 miliárd eur. Vláda zatiaľ prijala opatrenia na prvý rok v čistom objeme 1,4 % HDP. Vyplýva to z Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR na roky 2025 až 2028, ktorý v utorok schválila vláda a následne ho predkladá Európskej komisii (EK).
Strednodobý plán pripravujú krajiny EÚ tento rok prvýkrát, a to v súvislosti s nedávnou reformou európskych rozpočtových pravidiel. Tie majú za cieľ nastaviť také tempo konsolidácie pre najbližšie roky, aby sa dlh a deficit hospodárenia udržali pod hranicami 60 %, resp. 3 % HDP aj desať rokov po horizonte plánu. "V dôsledku toho musí Slovensko, ako krajina výrazne čeliaca demografickému tlaku populácie, už do niekoľkých rokov dosiahnuť rozpočtovú pozíciu blízko vyrovnaného hospodárenia," vysvetlilo v dokumente Ministerstvo financií (MF) SR.
Na dosiahnutie týchto cieľov sa zavádzajú každoročné limity rastu čistých výdavkov ako jediný záväzný operatívny nástroj, ktorého plnenie sa bude vyžadovať. "Do roku 2028 strednodobý plán cieli celkový pokles deficitu k 2 % HDP, kedy by už mal dlh v pomere k HDP začať medziročne klesať. Maximálny rast čistých výdavkov do roku 2028 je na úrovni 8,1 %," vyčíslilo ministerstvo s tým, že v nasledujúcich rokoch budú v jednotlivých návrhoch rozpočtu špecifikované opatrenia na naplnenie týchto cieľov.
Aktuálny strednodobý plán obsahuje podľa MF približne tretinu potrebnej konsolidácie. "Ide najmä o reformu sadzieb DPH, zvýšenie korporátnej dane pre veľké podniky, zvýšenie sektorových daní v regulovaných odvetviach, či zacielenie sociálnych výdavkov na nízkopríjmových obyvateľov. Väčší objem konsolidačných opatrení zároveň kryje niektoré nové výdavky najmä v sociálnej oblasti, a tiež umožňuje vytvorenie rezervy na nepredvídaný vývoj," priblížil rezort financií.
V strednodobom pláne predstavuje aj plánované a realizované reformy a investície, ktoré majú prispieť k naplneniu spoločných priorít EÚ a špecifických odporúčaní pre Slovensko. Ide napríklad o opatrenia v oblasti spravodlivej zelenej transformácie, reformy na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu, podpory znevýhodnených skupín a riešenia energetickej chudoby, či prechod na digitálnu spoločnosť.
Po schválení vládou Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán SR na roky 2025 až 2028 prerokuje aj Národná rada (NR) SR. Európska komisia by mala poskytnúť hodnotenie tohto plánu do šiestich týždňov od jeho prijatia.
Sociálna poisťovňa ráta v roku 2025 so zdrojmi viac ako 16 miliárd eur
Sociálna poisťovňa (SP) očakáva v roku 2025 zdroje vo výške 16,028 miliardy eur, čo je oproti aktuálnemu roku zvýšenie o takmer 5 %. Príjmy poisťovne by mali dosiahnuť na budúci rok 15,094 miliardy eur, z toho príjmy z poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva 11,566 miliardy eur. Viac ako 934 miliónov eur získa SP z nevyčerpaných zdrojov minulých rokov. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtového výhľadu na roky 2026 až 2027, ktoré utorok schválila vláda.
Zo štátneho rozpočtu by mala SP získať 2,75 miliardy eur, čo je približne rovnaká suma ako predpokladaná skutočnosť tohto roka. V ďalších rokoch by sa podľa návrhu mala suma postupne znižovať až na 2,35 miliardy eur v roku 2027.
Najväčšie výdavky predpokladá poisťovňa pri dôchodkových dávkach, a to vo výške 12,895 miliardy eur. Z toho na starobné poistenie by malo ísť v budúcom roku 11,451 miliardy eur a na invalidné poistenie 1,443 miliardy eur. Druhou najvýraznejšou položkou sú nemocenské dávky, na ktoré je vyčlenených celkovo 1,178 miliardy eur.
Návrh rozpočtu na budúci rok počíta s výdavkami pri úrazovom poistení vo výške 69,3 milióna eur. Na garančné poistenie by malo ísť 42,8 milióna eur. V prípade dávky v nezamestnanosti a na výplatu podpory v čase skrátenej práce ráta SP s výdavkami vo výške 306,9 milióna eur.
"V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa na celkových výdavkoch správneho fondu najväčšou mierou podieľajú prostriedky na mzdy v objeme 45,38 %. S tým súvisiace plnenia (poistné a príspevok do poisťovní) predstavujú 17,92 %. Ostatné prevádzkové náklady tvoria 33,98-percentný podiel. Zostávajúcich 2,72 % je určených na kapitálové výdavky," uviedla SP. Poisťovňa dodala, že jej v budúcom roku porastú aj náklady na tovary a poštové služby, a to z dôvodu povinnosti zasielania rozhodnutí o nároku na dávky sociálneho poistenia doporučenou zásielkou a rastu poštových cien. V rokoch 2026 až 2027 sa majú výdavky SP zvýšiť. V roku 2026 majú byť na úrovni 15,605 miliardy eur a nasledujúci rok majú stúpnuť o 331 miliónov eur na vyše 15,936 miliardy eur.
Taraba má do konca roka navrhnúť vznik zásahových tímov pre medveďa v NP
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) má do konca roka predložiť na rokovanie vlády návrh na vytvorenie zásahových tímov pre medveďa hnedého v národných parkoch (NP). Taktiež má prehodnotiť územnú pôsobnosť Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR v danej oblasti. Ako prvé zásahové tímy budú zriadené v Tatranskom Národnom parku a v Národnom parku Nízke Tatry. Vyplýva to z informácie o návrhu na vytvorenie zásahových tímov, ktorú v utorok schválila vláda.
Aktuálne je na Slovensku päť zásahových tímov pre medveďa, a to Sever, Juh, Západ, Podpoľanie a Ponitrie. "Ochrana a manažment tejto veľkej šelmy si na Slovensku vyžaduje zefektívnenie a racionalizáciu zásahového tímu pre medveďa hnedého, a to prehodnotením územnej pôsobnosti ŠOP SR v danej oblasti a vytvorením zásahových tímov na území všetkých NP za účelom efektívneho manažmentu problematických jedincov v lokalitách zvýšeného pohybu turistov," priblížilo ministerstvo životného prostredia.
Hlavnou výhodou zriadenia zásahového tímu v NP podľa rezortu je, že zamestnanci správ NP poznajú vlastnícke pomery, užívateľské vzťahy, miestne prírodné podmienky a spolupracujú s okresnými úradmi v kompetenčnom území národného parku. Vymedzená pôsobnosť samostatného zásahového tímu zefektívni koordináciu všetkých zapojených zložiek. "Zriadením samostatného zásahového tímu správ NP sa zlepší komunikácia so samosprávami, chovateľmi hospodárskych zvierat a užívateľmi poľovných revírov a ďalšími dotknutými subjektami," tvrdí.
Ministerstvo životného prostredia pripomína, že zásahový tím zriadila ŠOP. Cieľom je minimalizovanie konfliktov človeka s medveďom. Tím plní viaceré úlohy v oblasti evidencie, prevencie a manažmentu druhu. Jeho úlohou je čo najskôr po nahlásení výskytu medveďa v intravilánoch miest a obcí zabezpečiť bezpečnosť ľudí takým spôsobom, ktorý je čo najšetrnejší aj k chránenému medveďovi.
Taraba tvrdí, že legislatíva, ktorú schválil parlament v máji, dáva dostatočnú ochranu pred útokmi medveďov. "Som rád, že sa nové legislatívne nástroje potvrdzujú aj v praxi. Nedávna tragická udalosť v Tatrách vytvorila predpoklad na to, aby som navrhol aj vznik zásahových tímov v každom národnom parku Slovenska," poznamenal Taraba. Všetky informácie, údaje a štatistické ukazovatele podľa neho ukazujú, že problém s medveďmi v intravilánoch obcí a miest narastá a medveď sa rozšíril. Pre ministra je kľúčové byť pripravený práve v najviac postihnutých oblastiach a zabezpečiť, aby bola eliminácia problémových medveďov efektívna a rýchla.
V Jelšave sa má vybudovať nová technológia centrálneho zásobovania teplom
V Jelšave v okrese Revúca sa má vybudovať nová technológia centrálneho zásobovania teplom pre domácnosti. Ako palivo má poslúžiť biomasa. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) má na zriadenie prevádzky vyčleniť 600 000 eur z Environmentálneho fondu. Návrh riešenia energetických potrieb obyvateľov v meste Jelšava zobrala vláda v utorok na vedomie.
Slovensko čelí konaniu Európskej komisie pre porušenie noriem v oblasti kvality ovzdušia, tzv. infringement, čo je aj prípad Jelšavy. "Systém centrálneho zásobovania teplom bude odoberať biomasu a dodávať teplo z obnoviteľného zdroja domácnostiam. Vysoko kvalitné palivo zabezpečí zníženie znečistenia ovzdušia, čím sa realizuje aj významné opatrenie v rámci riešenia konania Európskej komisie proti SR," skonštatovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Vybudovanie centrálneho zásobovania teplom má podľa envirorezortu podporiť komunitu aj zlepšiť stav životného prostredia. Produkciu energetickej biomasy z lokálnych zdrojov udržateľným spôsobom má zabezpečiť sociálny podnik, ktorý zamestná znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Ministerstvo vysvetlilo, že v rámci investičného projektu sa zabezpečí technologické zariadenie na spracovanie biomasy. Lokálne získaná biomasa prejde drvením a spracovaním na výsledné palivo. Tento produkt bude podľa MŽP konkurencieschopnejší vďaka podpore pre sociálny podnik, ktorý ho bude vyrábať. "Odbyt je možné zabezpečiť podľa potreby aj v rámci širšieho regiónu, aby bola zabezpečená rentabilita podniku. Zamestnanci môžu alternatívne získavať lokálnu biomasu aj výpomocou pri čistení koridorov významnej infraštruktúry ako zmluvný dodávateľ. Podnik môže totiž svoju činnosť diverzifikovať tak, aby zlepšoval svoje ekonomické výsledky," tvrdí.
Technológia centrálneho zásobovania teplom pre miestne komunity zabezpečí stabilný lokálny dopyt, čím dôjde k náhrade nevhodného paliva, uviedlo MŽP. Zároveň priblížilo, že centrálna kotolňa napojí bytové domy, pričom sa vybudujú aj rozvody a vykurovacie telesá v jednotlivých domácnostiach. Prevádzka aj údržba vykurovacej technológie posilní podľa envirorezortu lokálny trh práce, čo prispeje aj k ekonomickej a sociálnej stabilizácii v rámci regiónu.
"Zdroje z Európskych štrukturálnych a investičných fondov prispejú na pokrytie ceny práce zamestnancov sociálneho podniku. Takéto riešenie je dlhodobo udržateľné, keďže vytvára podmienky pre sústavnú podnikateľskú činnosť v lokálnej energetike," uvádza sa v materiáli. MŽP zároveň pripomína, že biomasa je ekologicky obnoviteľný zdroj energie a ide o finančne bezpečnú alternatívu pre domácnosti.
Jelšave má k zlepšeniu kvality ovzdušia taktiež pomôcť paralelne implementovaný projekt Obnov dom mini zameraný na rekonštrukciu domov. Mesto Jelšava a okolité obce majú dlhodobý problém so smogovou situáciou v dôsledku vysokej koncentrácie prachových častíc PM10 v ovzduší, a to najmä počas zimných mesiacov. Príčinou je najmä geografická poloha mesta, vykurovanie domácností tuhým palivom či priemysel.
