BUDAPEŠŤ - Česká herečka Jitka Asterová (64) si zahrala v kultovom filme Vesničko má středisková (1985). Raz po ťažkom dni nakrúcania jej predstaviteľ zaostalého Otíka navrhol rande. Ona však zdesene odmietla. A to nemala robiť!
"Keď po odlíčení a prezlečení vyšiel zo svojej maringotky, vyrazil mi dych," priznáva po rokoch Asterová. "Nijaký spomalený Otík, ale vysoký fešácky štíhly Maďar s dobrou angličtinou a bez tých hrozných umelých zubov. Dodnes ľutujem, že som ho odmietla!" Slovensko, ale i Amerika, kde sa udeľujú Oscary, ho pozná hlavne ako Otíka, no kto je v skutočnosti mimoriadne tvárny herec János Bán (69)?
Narodil sa 4. októbra 1955 v maďarskom Rábe (dnes Győr) neďaleko slovenských hraníc. Vyštudoval chemickú priemyslovku, ale po maturite zistil, že chce byť hercom. Prvý raz hral ako 14-ročný v roku 1979 v snímke Minden szerdán (Každú stredu). Absolvoval Vysokú školu dramatických umení v Budapešti, V rokoch 1975 až 1983 pôsobil v niekoľkých oblastných divadlách, v Národnom divadle v Pécsi, v divadle Kisfaludi v Győri a Szigligeti Színház v Szolnoku. Od roku 1983 je stálym členom divadla Katona József Színház v Budapešti. Všestranný herec je dnes profesorom na Vysokej škole dramatických umení.
„Prežívam ako menšiu traumu, keď sa začína divadelná sezóna," povedal 69-ročný herec pre Színház.online. „Ako každý herec som psychicky opotrebovaný, ale kým to vydržím, moje miesto je na javisku. Vyše štyridsať rokov sa nestalo, aby som odohral menej ako dvadsaťštyri predstavení mesačne. Od pandémie bývam v Alsóörsi (mestečko pri jazere Balaton, pozn. red.), lebo v Budapešti by som sa zbláznil. Mojím susedom je priateľ Sándor Gáspár, nositeľ Kossuthovej ceny, s ktorým sa poznáme od našich šestnástich rokov. Spolu v škole, spolu na vojenčine a potom osem rokov v jednom divadle."
V Divadle Jozefa Katonu dostával veľké príležitosti. V roku 1987 mu režim povolil ísť do Stuttgartu na prestížny festival, kde divadelníci hrali Tri sestry a Bán hral Tuzenbacha. Po roku 1994 mohli hrať vo všetkých hlavných mestách Európy, ako aj v Južnej a Severnej Amerike. "Stalo sa, že sme boli preč stoosemdesiat dní. Kým som sa vrátil domov, moje deti dosť vyrástli v porovnaní s tým, aké boli, keď som odchádzal. Teraz by som na ne mal čas, no ony ho na mňa momentálne nemajú.“
Málokto vie, že János Bán dokázal vzdorovať socialistickej mašinérii. Államvédelmi Hatóság (Štátny ochranný úrad) ho chcel ako informátora, na čo povedal nie, a tak ho roky prenasledovali. Vzali mu vodičský preukaz, mohol ho získať späť len výmenou za určité služby. "Vyhlásil som, že nebudem o nikom referovať, nebudem sa na tom zúčastňovať. Potom ma sedem rokov nepretržite lámali na spoluprácu. Stalo sa, že nám o druhej v noci vtrhli do pivničného bytu s rozlohou dvadsaťdva štvorcových metrov. Môj syn mal vtedy šesť mesiacov. Hľadali samizdatové knihy, ale, samozrejme, nič nenašli, odpratali sme ich deň predtým. Keď som potom začal hrať v Divadle Jozefa Katonu, chceli ma znova naverbovať. Nepodarilo sa, pretože manžel mojej tety, ktorý pracoval na ich pobočke v Győri, ukradol môj spis a spálil ho. Takže som pre nich prestal existovať." Bolo to ťažké obdobie, Bán vtedy nemal prácu a minul všetky úspory, aby uživil svoju mladú rodinu. Pre osobné problémy žil nejaký čas aj na ulici ako bezdomovec.
Počas nakrúcania Vesničky sa zrodilo hlboké priateľstvo medzi ním a predstaviteľom Pávka Mariánom Labudom (†73). Slovenský herec spomínal, že si často telefonujú, väčšinou po nemecky, vypomáhajú si angličtinou i slovenčinou. Od Jánosa sa dokázal naučiť jednu súvislú vetu: A levegőben sok bacilus repül (Vo vzduchu lieta veľa bacilov) a s radosťou ju všade používal. Na sedemdesiatku od neho dostal symbolický rožok. Bána preto zdrvila Labudova náhla smrť. Prišiel sa s ním osobne rozlúčiť do Bratislavy, podpísal sa do kondolenčnej knihy v SND a svojmu kolegovi priniesol kyticu s nápisom v slovenčine. Do Bratislavy dorazil z Budapešti, kde pre pohreb zrušil popoludňajšie predstavenie.
Keď po úspechu filmu Vesničko má středisková prišla z USA nominácia na Oscara, vrátili mu pas, ktorý mu predtým vzali spolu s vodičským preukazom a urýchlene dostal cenu Jászai Mari. Nemohol ju prevziať, pretože v tom čase bol s tvorcami filmu v Los Angeles. "Až keď v Maďarsku zistili, že idem na odovzdávanie Oscarov, ihneď som dostal najvyššiu národnú cenu pre herca, lebo Maďari chceli predbehnúť Američanov," zasmial sa trpko. V roku 1997 mu udelili aj titul Zaslúžilý umelec. Má svoju tabuľku na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach. Má však aj iné ocenenie. "Amatérsky astronóm István Kürti objavil už niekoľko asteroidov a ako objaviteľ má právo ich pomenovať, takže jednu pomenoval po mne a druhú po Mariánovi Labudovi. Banjanos má priemer 1,7 kilometra, moje deti sa na tom týždeň smiali. Možno preto, že je to trochu absurdné. Nemám Kossuthovu cenu ani luxusnú vilu na Madeire, ale vo vesmíre mám trpasličiu planétu."
Zaujímavosti:
Na filmovom festivale v Paríži získal v roku 1987 cenu pre najlepšieho herca.
V celom filme Vesničko má středisková povie János Bán ako druhá hlavná postava iba tieto repliky: „Pan Pávek“, „Pane Pávek, pane Pávek, já nechci k Turkovi.“, „Padesát sedm, padesát sedm biografů mají.“, „Rohlik, rohlik.“, „Holuby, holuby.“, „Po žních.“, „Po žních musím.“, „Pan Pávek, že?“, „Do žní.“
Nikdy sa neoženil, ale má štyri deti, troch synov a dcéru. Iba syn Bálint (34) sa venuje herectvu. Okrem divadla je Bánovou vášňou vinárstvo, pestuje zeleninu, ovocie, páli pálenku. "Moje deti sa vždy pýtajú: Oci, ty sa pripravuješ na vojnu? Posmievajú sa mi. Ale pred pár týždňami som im povedal: ´Pozrite sa okolo seba, čo sa deje´- a už sa nesmiali..."
