GÍZA - Štúdia publikovaná v časopise Geophysical Research Letters informuje o pozoruhodnom úkaze, ktorý bol zaznamenaný nad pyramídami v Gíze. Vedci uviedli, že podobné javy nie sú výnimočné, ale v tomto prípade ich veľmi prekvapilo, že ho zdokumentoval čínsky radar z druhej strany našej zemegule.
Vyššie vrstvy atmosféry sú plné zvláštnych javov. Jedným z nich, ktorý je dôležitý pre komunikáciu a navigáciu, sú rovníkové plazmové bubliny (EPB). V podstate sú to horúce vrecká prehriateho plynu, ktoré sa tvoria v nízkych zemepisných šírkach, zvyčajne po západe Slnka. Stále zostávajú nedostatočne preskúmané a vzhľadom na to, že ovplyvňujú spojenie Zeme s vesmírom, je dôležité vedieť o nich čo najviac. Pozorovania týchto úkazov zvyčajne prebiehajú z vesmíru, ale môžu sa uskutočniť aj zo zeme, pričom sa pozoruje najbližšia oblasť ionosféry. Nevýhodou však je, že kvôli zakriveniu zemegule majú radary problém zdokumentovať ciele pod horizontom. Podobná plazmová bublina sa objavila aj nad Egyptom. A hoci sa nad týmto regiónom vytvoria desiatky takýchto EPB, táto bola predsa niečím výnimočná.
Zdokumentovali ju totiž vedci z Čínskej akadémie vied z ostrova Hainan v Juhočínskom mori vzdialeného od Gízy zhruba 8 000 kilometrov, informuje štúdia publikovaná v časopise Geophysical Research Letters. Čína vybudovala v tejto oblasti ionosférický radar s dlhým dosahom v nízkej výške, tzv. LARID (Low Atitude Long Range Ionospheric raDar). Ide o radarový systém, ktorý dokáže sledovať nepravidelnosti vytvorené plazmovými bublinami. Tak ako je možné zachytiť rádiové vysielanie po celom svete vďaka odrazu plazmy od ionosféry, rovnakým spôsobom môže vysielať aj radar. Schopnosť LARID spočíva v spätnom prijímaní signálov a ich interpretácii ako odchýlok vytvorených týmito plazmovými bublinami. Jeho detekčný dosah je neuveriteľných 9 600 kilometrov. Ide o vzdialenosť, ktorá sa za menej ako pol roka strojnásobila, pretože sa zlepšil jeho výkon.
Bublina nad Gízou teda nie je ničím novým, ale sledovať zmeny v reálnom čase z Číny je naozaj výnimočné. Vedci naznačujú, že vytvorenie siete takýchto radarov by mohlo byť pri monitorovaní týchto udalostí revolučné. „Výsledky poskytujú zmysluplný pohľad na budovanie siete radarov OTH [Over-The-Horizon] v nízkych zemepisných šírkach v budúcnosti, ktorá pozostáva z troch až štyroch radarov OTH a mohla by byť schopná získavať globálne EPB v reálnom čase,“ uviedli autori článku. Plazmové bubliny sa menia v závislosti od ročného obdobia, podobne ako počasie. Keďže ide o vesmírny jav, ovplyvňuje ich aj slnečná aktivita. Schopnosť predpovedať ich vznik, ako aj umiestnenie, veľkosť a načasovanie, by mohla byť kľúčová pri znížení veľkých porúch satelitov. Tieto prístroje sú dôležité pre komunikáciu, navigáciu a financie. Poruchy síce môžu byť obmedzené na úzke pásmo Zeme, ale v súčasnom prepojenom svete ovplyvňujú nás všetkých.
