MARSEILLE - Napriek mnohým výskumom sa zatiaľ nepodarilo s určitosťou zistiť, ako postupovali starí Egypťania pri stavbe pyramíd. Jedna z teórií uvádza, že na prepravu obrovských skalných balvanov do púšte využívali mohutné, dnes už neexistujúce rameno rieky Níl. Jej pravdepodobnosť potvrdila aj štúdia geografov, ktorú viedla Hader Sheishaová.
Veľká pyramída v Gíze pozostáva z viac ako 2,3 milióna blokov vápenca a žuly. Každý z nich váži dve tony. Skutočnosť, ako dokázali starí Egypťania prepravovať do púšte obrovské balvany, sa snažia objasniť celé generácie vedcov. Medzi najpravdepodobnejšie patrí teória, podľa ktorej na to využívali prítok Nílu. Archeológovia overovali jej pravdepodobnosť testovaním piatich vzoriek skamenenej pôdy zo záplavovej oblasti Gízy, ktoré získali z hĺbky deväť metrov. Materiál následne analyzovali v laboratóriu vo Francúzsku, kde hľadali stopy peľu a vegetácie vyskytujúcej sa v okolí Nílu. Ich prítomnosť by dokazovala, že v tejto oblasti existovala staroveká vodná cesta.
Práca priniesla výsledky a výskumníkom sa podarilo potvrdiť existenciu mohutného Chufuovho ramena rieky Níl, po ktorom boli prepravované kamenné bloky na stavbu pyramídy. Zároveň predpokladajú, že tento prítok vyschol v roku 600 pred naším letopočtom. Pri analýze bolo objavených 61 druhov rastlín. Environmentálna geografka Hader Sheishaová z Université de Provence Aix vo francúzskom Marseille uviedla, že bez tohto prítoku by nebolo možné postaviť pyramídy.
Podnetom na výskum bol kúsok papyrusu opisujúci príbeh dôstojníka menom Merer. Práve on musel dopraviť vápenec na stavenisko v Gíze. Papyrus sa našiel v Červenom mori. "Veľmi ma to zaujalo, pretože to potvrdzuje, že transport stavebného materiálu na pyramídy prebiehal po vode. Ak budeme vedieť viac o prostredí, môžeme vyriešiť časť záhady stavby pyramídy," poznamenala Sheishaová.