LONDÝN - Vedci konečne rozlúštili 4000 rokov staré klinové tabuľky, ktoré sa našli pred viac ako sto rokmi na území dnešného Iraku. Do zbierky Britského múzea sa dostali pred mnohými desaťročiami. Podľa správy uvedenej v časopise Journal of Cuneiform Studies opisujú okrem prírodných javov aj smrť, vojny a mor.
Štyri hlinené tabuľky sa stali súčasťou zbierky Britského múzea v rokoch 1892 až 1914, ale doteraz neboli úplne preložené a publikované. "Predstavujú najstaršie príklady doteraz objavených kompendií znamení zatmenia Mesiaca," v časopise Journal of Cuneiform Studies to uviedli emeritný profesor z Londýnskej univerzity Andrew George a nezávislý vedec Junko Taniguchi. Jedno znamenie napríklad hovorí, že ak dôjde k zatmeniu a naraz sa aj vyjasní, kráľ zomrie a dôjde k zničeniu Elamu (oblasť v Mezopotámii s centrom na území dnešného Iránu). V ďalšom znamení je uvedené, že ak zatmenie začne na juhu a potom sa vyjasní, nastane pád Subartu a Akkadu, čo boli v tom období oblasti Mezopotámie. Ďalšie znamenie hovorí: „Zatmenie na večernej stráži znamená mor.“
Starovekí astrológovia teda pravdepodobne využívali minulé skúsenosti, aby určili, aké znamenia tieto zatmenia predpovedajú. „Pôvod niektorých z nich mohol spočívať v reálnych skúsenostiach a pozorovaniach predpovedí, po ktorých nasledovala katastrofa,“ uviedol George. Doplnil, že väčšina prognóz bola pravdepodobne určená prostredníctvom teoretického systému, ktorý spájal charakteristiky zatmenia s rôznymi veštbami. Tabuľky pravdepodobne pochádzajú zo Sipparu. Toto mesto rozkvitalo na území dnešného Iraku. V období, keď boli napísané, prekvitala v niektorých častiach regiónu Babylonská ríša.
Snaha predpovedať budúcnosť
V Babylónii a iných kútoch Mezopotámie panovala silná viera, že nebeské udalosti predpovedajú budúcnosť. Ľudia verili, že udalosti na oblohe sú zakódované znamenia, ktoré tam umiestnili bohovia ako varovanie pred budúcimi vyhliadkami ľudí na zemi. „Tí, čo radili kráľovi, sledovali nočnú oblohu a porovnávali svoje pozorovania s akademickým korpusom textov o nebeských menách,“ uviedli odborníci. Králi v starovekej Mezopotámii sa pri predpovedaní budúcnosti nespoliehali len na tieto znamenia.
„Ak bola predpoveď spojená s daným znamením hrozivá a napríklad naznačovala, že kráľ zomrie, potom sa veštba vykonala pomocou extispice, prehliadky vnútorností zvierat, aby sa zistilo, či kráľovi hrozí skutočné nebezpečenstvo,“ napísali George a Taniguchi. „Ak naznačovali, že áno, ľudia verili, že môžu vykonať určité rituály, ktoré by mohli zrušiť zlé znamenie a tým čeliť silám zla, ktoré sa za ním skrývali,“ dodali. Takže aj keď boli veštby nepriaznivé, ľudia stále verili, že predpovedanej budúcnosti sa dá vyhnúť.
