PÚCHOV/OTROKOVICE - Nasadiť prilbu, sadnúť na bicykel a hor sa na cesty. Takto vyzerá ideálny víkend mnohých Slovákov, avšak realita môže byť celkom iná.
Naša malebná krajina nedisponuje veľkým množstvom asfaltových cyklistických chodníkov a ak chcete vyraziť na cyklotúru, veľakrát musíte použiť aj cestu, na ktorej, samozrejme, číha väčšie nebezpečenstvo. Úzke krajnice, výmole a množstvo áut. Toto je len pár problémov, ktoré vás môžu stretnúť pri jazde na bicykli.
Šoféri, cyklisti, chodci… Na cestách si každý z nich chce privlastniť svoju časť. Avšak jazda v aute alebo na bicykli nemusí byť súboj, kto z koho. Jedna skupina hromží na druhú a druhí sa sťažujú na prvých.
Nikto nemusí ukazovať silné ramená. Treba si podať pomyselnú ruku kamarátstva a naučiť sa tolerovať jeden druhého.
Na Slovensku platí už dva roky zákon, podľa ktorého musia byť vodiči ohľaduplnejší a cyklistom na ceste musia nechať viac priestoru. To znamená pri predbiehaní v rýchlosti viac ako 50 km/h minimálne 1,5 metra.
Okrem tejto zmeny sa cyklistická rodina dočkala aj pravidla, podľa ktorého sa smie v skupine 6+ jazdiť v dvojrade. Nie, nie je to len o tom, že sa tešia cyklisti, ale radovať sa môžu aj vodiči. Veľkú skupinu si všimnú skôr, jednoduchšie ju obehnú a všetci sa tak cítia bezpečnejšie.
To, či skutky neostali iba na papieri, ale dostali sa aj do reálnej praxe, overujú nadšenci z cyklopodujatia Mission Ride. Podtitul akcie #ShareTheRoad odkazuje jasne - zdieľajme cestu a užívajme si ju spoločne. S rešpektom a bez hnevu.
Počas štyroch dní sa pelotón vydal na cestu (550 km) cez Slovensko a Česko, symbolicky, od srdca jednej krajiny, do srdca druhej. Jazda odštartovala v Ľubietovej, cez Púchov, Otrokovice, Českú Třebovú až do obce Číhošť. A nad všetkými drží ochrannú ruku firma, ktorá je s cestou spojená od nepamäti - Continental.
“Od srdca cyklistov chceme prehovoriť do sŕdc motoristov,” hovorí o akcii jeden z organizátorov Adrian Gazdík. Ten patrí medzi trénerov a sám vie, že motoristi vedia byť voči cyklistom nevrlí. Podujatím, ktoré má aj charitatívny rozmer, chce ľudí na ceste spájať, nie rozdeľovať.
“Zdieľanie cesty nie je len o 1,5-metrovej vzdialenosti. Je to hlavne o empatii, zodpovednosti a rešpekte nielen voči sebe, ale aj voči ostatným účastníkom cestnej dopravy. Každý sa chce totiž dostať do svojho cieľa,” dodáva Gazdík.
Jazdu v skupine si vyskúšala na vlastnej koži aj redakcia Topiek. Do pelotónu sme sa pridali počas druhého dňa, na trase z Púchova do českých Otrokovíc. Čakalo na nás viac ako 100 kilometrov a dva rozdielne svety. Kým na Slovensku platia vyššie spomenuté pravidlá už dva roky, Česko sa toľko potrebnej zmeny v podobe dvojradu ešte nedočkalo, aj napriek tomu, že odborná a laická verejnosť volá po úprave zákona.
Nasadili sme si prilbu, sadli na bicykel a vyrazili na cestu. Otestovať nervy a ohľaduplnosť vodičov.
Pelotón sa svižným tempom presúval po Považí, kde sme sa zastavili v niekoľkých obciach. V každej zastávke nás čakalo sladké občerstvenie a obálka s peniazmi, ktorá patrila malému Matejovi, 14-ročnému chlapčekovi, ktorý už niekoľko rokov bojuje so svalovou dystrofiou. Ochorenie mu spôsobuje ochabnutie svalstva a vedie k postupnej strate aktívnej svalovej hmoty.
Počas jazdy sa každý snažil prispieť aspoň malou čiastkou. Za finančné prostriedky sa bude hradiť jeho drahá liečba, ktorá mu pomáha žiť naplno aj napriek tomu, čím si prechádza.
Malý Matej je vášnivý cyklista a v rámci druhej etapy sa na pár kilometrov pridal do nášho pelotónu. Jeho úsmev nám všetkým dodal silu, vďaka ktorej sme pokračovali v jazde smer Česká republika.
Na prekvapenie, žiadna negatívna odozva
Na hraniciach sa náš dvojrad musel zmeniť na jazdu za sebou a vytvorili sme tak “dlhého hada”, ktorý motoristom určite sťažuje predbiehanie. Sami sme boli zvedaví, ako na nás budú vodiči reagovať.
Na počudovanie, okrem pár nebezpečných manévrov pri predbiehaní, sme nezaznamenali žiadnu negatívnu odozvu od vodičov. Ani na slovenskej, ani na českej strane sa počas celého dňa nenašiel nervózny vodič, ktorému by skupina cyklistov prekážala.
Prekvapený bol aj riaditeľ podujatia Adrian Gazdík. V cieli etapy hovoril, že situácia sa oproti minulým rokom výrazne zlepšila. “Negatívnych zážitkov sme mali toľko, že sa ich nedalo ani spočítať, hlavne v Česku. Zatiaľ sú to veľmi pokojné dni bez problémov a zlých reakcií,” hodnotil na záver dlhej jazdy Gazdík.
Napriek dobrým skúsenostiam, dáta z prieskumu, ktorý k podujatiu pripravil generálny partner Continental, hovoria, že až 60 % ľudí sa bojí bicyklovať v bežnej premávke. Obavy sú, samozrejme, na mieste. Dôvodov, prečo si vybrať radšej lesnú trasu pred cestou, je množstvo.
Svoje o tom vie aj bývalý profesionálny cyklista Juraj Sagan. Tomu sa osvetová myšlienka páčila a rovnako ako náš redaktor, aj on sa pridal k pelotónu a s účastníkmi sa podelil o skúsenosti.
“Cestná cyklistika je krásny šport, avšak u nás aj relatívne nebezpečný. Dvakrát sa mi stalo, že auto ma spätným zrkadlom takmer zhodilo z bicykla. Zákon, ktorý sa schválil na Slovensku, je určite dobrý, nielen pre nás, cyklistov,” hovoril po jazde pre Topky.
Momentálne pôsobí ako šéf cyklistického tímu a z bicykla sa presunul do auta, odkiaľ sleduje svojich zverencov. “Keď idete v aute, niekedy nemáte šancu odhadnúť, či vidíte troch, alebo desiatich cyklistov. Legislatíva určite pomohla, ale na ceste stoja predovšetkým ľudia,” vraví skúsene.
Starší z bratskej cyklistickej dvojice vníma, že cesta sa nafúknuť nedá, infraštruktúra na Slovensku bicyklom nepraje a preto aj on vyzýva ľudí na väčšiu trpezlivosť a ochotu na ceste spolupracovať.
Treba poznamenať, že nie vždy sú na vine vodiči. Aj cyklisti majú vo viacerých prípadoch “maslo na hlave”. Ruku na srdce, kto z nás niekedy neurobil na ceste chybu a dal to “vyžrať” ostatným?
V tomto prípade prišli dve desiatky cyklistov do svojho cieľa. A tak by to malo byť vždy. Počty smrteľných nehôd u nás klesajú, ale ako spoločnosť máme stále na čom pracovať.
Štvordňová cesta sa skončila, avšak diskusia o spolunažívaní na cestách by mala pokračovať. Nie je to ale o písaní alebo rozprávaní, v prvom rade sa treba ohľaduplne správať na ceste.
Ak si budete nabudúce vyťahovať svoj bicykel, nezabudnite na správne svietenie, reflexné prvky a viac odhodlania.
Ak stojíte na druhej strane vozovky, pamätajte na zlaté pravidlo - pomaly ďalej zájdeš. A keď uvidíte na ceste cyklistu, radšej siahnite po ľavej smerovke, ako po trúbení.
