BRATISLAVA – Do europarlamentu kandiduje napriek tomu, že na Slovensku má „teplé“ miesto ako štátny tajomník ministerstva práce. Ani v prípade zvolenia však nechce dať Slovensku a domácej politike úplné zbohom. Zvládnuť sa dá oboje. Europoslanci podľa neho nemôžu byť ako Columbova žena, ale treba o nich a ich práci počuť celých päť rokov. Aj toto by chcel zmeniť. Slová o tom, že európska ekonomika má byť vojnovou, vníma s obavami a zmeniť by sa mal podľa neho aj postoj EÚ k dovozu tovarov z tretích krajín, ktoré majú často ľahšie kritériá, ako tie európske. Aj o týchto témach sme sa rozprávali s kandidátom na europoslanca za stranu Hlas-SD Branislavom Ondrušom.
Keď do Európskeho parlamentu kandiduje niekto, kto sa len pred pár mesiacmi stal štátnym tajomníkom a to v čase, pre vládu dosť turbulentnom, vyzerá to ako útek. Pán Ondruš, utekáte z ministerstva?
- Nie a to z viacerých dôvodov. V prvom rade Hlas-SD nie je stranou, ktorá by na poslednú chvíľu dávala dokopy tak dôležitú kandidátku, akou je kandidátka do Európskeho parlamentu. Môžem so všetkou zodpovednosťou povedať, že s predsedom strany Petrom Pellegrinim sme boli na mojej kandidatúre do Európskeho parlamentu dohodnutí ešte pred parlamentnými voľbami. V čase, keď som prijal ponuku ísť robiť štátneho tajomníka, tak po dohode s Erikom Tomášom, s ktorým som predtým spolupracoval takmer štyri roky, sme vedeli, že v júni 2024 budem kandidovať do Európskeho parlamentu. Zároveň musím povedať, že ja nemám ani veľmi dôvod utekať, pretože si myslím, že to, čo na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny robíme, sú pozitívne veci. Skutočne realizujeme to, čo sme sľúbili počas volieb do NR SR a čo bolo súčasťou našich predvolebných sľubov a volebného programu. Z tohto pohľadu by som mohol povedať, že naše pôsobenie – či už ministra Erika Tomáša, alebo moje – je celkom úspešné. Nemám žiaden dôvod utekať. Skôr vidím istú perspektívu prepojenia pôsobenia v Európskom parlamente a naďalej aj na ministerstve. S pánom ministrom sme sa dohodli, že ak sa stanem poslancom EP, tak budem pôsobiť ako jeho poradca. Takže určite to nie je útek ani od zodpovednosti, ani z ministerstva a nie je to ani útek zo Slovenska. Predstavujem si, že ako poslanec EP budem fungovať tak, že minimálne dva týždne budem tráviť na Slovensku, aby som vedel, čo sa deje a bol v styku s voličmi, ktorých mám v EP zastupovať.
Myslíte si, že popri práci v Európskom parlamente budete môcť pôsobiť ešte aj na ministerstve? Budete to stíhať?
- Toto je jedným z dôvodov, prečo chcem kandidovať do EP a prečo aj dúfam, že sa stanem poslancom EP. My sme si totiž na Slovensku zvykli, že europoslanec je niečo ako Columbova žena. Raz sme ho zvolili a potom o ňom päť rokov nič nevieme. Pritom práca poslanca EP je organizovaná tak, aby mal dosť času tráviť ho medzi svojimi voličmi v krajine, ktorú zastupuje. Poviem len jednu takú perličku – na rozdiel od NR SR, Európsky parlament má striktne limitovaný počet dní, počas ktorých zasadá. Päť dní v mesiaci zasadá plénum EP, samozrejme sú aj zasadania výborov a pracovných skupín, ale poslanec EP si dokáže za 10-12 dní v Bruseli či Štrasburgu splniť svoje tamojšie povinnosti. Určite budem mať dosť času, aby som pohodlne, ale efektívne vedel kombinovať prácu v Bruseli či Štrasburgu a prácu na Slovensku, vrátane istého obmedzeného pokračovania pôsobenia aj na ministerstve.
Čo vás motivuje kandidovať do europarlamentu? Ako vnímate politiku Bruselu a to, ako je momentálne nastavená?
- Od roku 2010 som pôsobil ako poslanec NR SR vo výbore pre európske záležitosti, od roku 2012 som bol štátnym tajomníkom, ktorý zodpovedal aj za európske záležitosti a keď som v roku 2020 odišiel z ministerstva, tak celkom prirodzene som dostal ponuky externe pracovať pre Európsku komisiu. Uplynulé štyri roky som tak mal možnosť spoznať fungovanie európskych inštitúcií aj z vnútra. A toto je moja kľúčová motivácia. Európske inštitúcie sa v tom, čo robia a ako to robia, významne odtrhli od reality, v ktorej ľudia v rámci EÚ žijú. Pri svojom rozhodovaní sa ženú za akýmisi chimérami, ktoré nemajú nič spoločné s realitou a hlavne s tým, čo sú reálne potreby a záujmy ľudí žijúcich v členských krajinách EÚ. Okrem toho musím povedať, že z toho interného hľadiska som zistil, že európske inštitúcie sa výrazne zbyrokratizovali. Ak my tu niekedy krútime hlavami nad tým, ako nám rastie štátny aparát, tak to, ako za posledné päťročné obdobie narástol byrokratický aparát v rámci EÚ, je úplná katastrofa. To, čo ma motivuje, je zmeniť a zefektívniť fungovanie európskych inštitúcií, ale predovšetkým priniesť do rozhodovania EP, ale aj ďalších európskych inštitúcií, hlas ľudí. Musíme zmeniť rozhodovanie na európskej úrovni tak, aby to nebolo rozhodovanie v prospech nejakých vymyslených chimér, ku ktorým sa aj tak nikdy nedostaneme, alebo v záujme nejakých nadnárodných korporácií a ich obchodných záležitostí. Potrebujeme vrátiť Európu ľuďom a to považujem za svoje poslanie.
V čom konkrétne vidíte to odtrhnutie od reality?
- Veľmi často a podľa mňa aj veľmi správne kritizovanou je politika v oblasti životného prostredia, teda to, čo nazývame zelená dohoda, anglicky green deal. Každý z nás chce žiť v zdravom životnom prostredí, každý z nás chce dýchať čistý vzduch, jesť zdravé kvalitné potraviny a piť čistú vodu. O tomto niet absolútne sporu. Problém je v tom, akým spôsobom máme k tomuto cieľu podľa európskych inštitúcií dospieť. A práve to je odtrhnuté od reality. Poviem konkrétny príklad. Podľa môjho názoru EÚ prijala filozofiu chlapca, ktorý keď sa vyciká do jedného rohu bazéna, tak do zvyšku bazéna sa to neprejaví. My to máme ale naopak. Všetci cikajú v každom rohu toho bazéna, ktorý sa volá Zem a my si myslíme, že keď my nebudeme cikať v tom našom rohu, tak celý bazén bude čistý. Ale to je úplný nezmysel. Ak chceme dosiahnuť zbrzdenie klimatickej zmeny a globálneho otepľovania, tak nestačí, že si my budeme klásť ciele o uhlíkovej neutralite a podobné zámery, ak sa k nám nepripojí zvyšok sveta. A ak ich my k tomu neprinútime a nebudeme motivovať. Preto je nezmysel poškodzovať našich producentov tým, že na nich uvalíme náročné environmentálne kritéria, ale zároveň otvárať dvere medzinárodného obchodu a dovoliť, aby sa tie firmy presunuli do inej časti sveta, kde žiadne ekologické kritériá dodržiavať nemusia a nezväzujú ich žiadne environmentálne štandardy. A potom im dovolíme dovážať bez akýchkoľvek obmedzení tovary, ktoré takto vyrábajú, k nám do EÚ a dokonca ich tu ešte predávať, keďže sú lacnejšie. Toto je príklad toho, ako nezmyselne rozhodujú európske inštitúcie. Problém nie je cieľ, ale spôsob, ktorý EÚ zvolila. Je nezmyselný a v konečnom dôsledku pre nás ako pre Európu aj škodlivý.
Zhodneme sa na tom, že klimatická kríza je problém. Ako potom vidíte riešenie? Lebo sám ste povedali, že nestačí len vôľa EÚ, ale je to celosvetový problém. Aká je vyjednávacia pozícia EÚ?
- Vidíme jeden dosť nebezpečný trend. Podiel produkcie EÚ na celosvetovej produkcii sa neustále znižuje. Podľa predpokladov už budúci rok podiel EÚ na celosvetovej produkcii HDP klesne pod úroveň Číny. My pravdepodobne dosiahneme 16 % a Čína 17 %. Teraz ešte máme tých 17 % my. Toto je výsledkom toho, že dovoľujeme, aby produkcia rástla v krajinách, kde nedodržiavajú naše, alebo aspoň minimálne environmentálne, alebo sociálne štandardy. Ale v záujme slobodného obchodu my tieto krajiny podporujeme, aby to robili, pretože na teritóriu EÚ sa nepredáva menej, ani sa tu menej nekonzumuje a nekupuje. Na jednej strane zväzujeme slovenských alebo európskych poľnohospodárov napríklad pri chove hydiny, ale na druhej strane bez problémov dovolíme, aby sme tu predávali argentínske kurčatá, ktoré pevnú zem nikdy ani nevideli a od vajíčka až po zabitie videli iba plavbu z Argentíny do holandských prístavov, kde sa porážajú a odtiaľ sa vozia do celej EÚ. Na jednej strane znížime uhlíkovú stopu tým, že zaťažíme emisnými poplatkami plyny, ktoré vypúšťa hovädzí dobytok, ale na druhej starne nám vôbec nevadí, že v Brazílii predošlý prezident vyklčoval toľko amazonského pralesa, ako sa predtým vyklčovalo za približne 50 rokov. A robil to iba preto, aby získal poľnohospodársku pôdu, z ktorej sa väčšina produkcie dováža do EÚ. Čiže ak sa pýtate, ako na to, tak v prvom rade musíme zmeniť našu obchodnú politiku a veľmi jasne si povedať, že našou prioritou je spomaliť klimatickú zmenu a podľa tohto princípu posudzovať všetky politiky, vrátane globálnej obchodnej politiky. A tiež musíme povedať, že je pre nás neprijateľné, aby k nám dovážali tovary krajiny, ktoré nedodržiavajú žiadne ekologické štandardy. A mimochodom – započítať do toho aj tú uhlíkovú stopu pri dovoze z druhej strany zemegule.
Vy ste hovorili, že EÚ má prísne nastavené svoje interné normy. Čiže ak tomu dobre rozumiem, tie by ste zachovali, ale skôr by ste išli cestou sprísnenia tých dovozných noriem pre tovar z tretích krajín?
- Myslím, že ich treba zreálniť – aj tie naše. Treba zobrať do úvahy, aké majú dopady na tvorbu pracovných miest a na sociálny štandard ľudí. Hovoríme napríklad o tom, že v rámci zelenej dohody treba znížiť energetickú náročnosť budov. A to je v poriadku, myslím si, že každému človeku by sme mali dať dotáciu na to, aby znížil náklady na vykurovanie vo svojej domácnosti. Ale zároveň sme to tiež my, kto uvalí také požiadavky na producentov polystyrénu alebo iných hmôt, že v konečnom dôsledku si to ľudia nemôžu dovoliť. Čiže to, čo musíme urobiť, je nastaviť naše sociálne štandardy tak, aby boli sociálne únosné, ale zároveň vyžadovať, aby každý, kto vytvára zisk, každá korporácia, každá nadnárodná firma, ktorá vytvára zisk na území EÚ, musela preukázať, že tam, kde vyrába, dodržiava naše ekologické a sociálne štandardy. Ak by sme začali uplatňovať takýto princíp, hneď by ste videli, ako by sa zvýšila konkurencieschopnosť EÚ. Ak niekto narieka nad tým, že strácame konkurencieschopnosť, tak je to práve preto, že dovoľujeme producentom mimo EÚ, aby podliezali štandardy, ktoré vyžadujeme dodržiavať na teritóriu EÚ.
Ako sa pozeráte na rozpočet EÚ a na to, kde sú financie namierené, prípadne, kde by mali byť primárne smerované?
- Som za to, aby sme investovali do oblastí, ktoré znížia životné náklady, napríklad energetickú náročnosť života ľudí, rodín, ale aj firiem či verejných inštitúcií. Tak isto si myslím, že musíme investovať do inovácií v členských krajinách EÚ. Ak chceme vo väčšej miere podporovať takzvané obnoviteľné zdroje energie, tak by sme mali podporiť to, aby sa nástroje na obnoviteľné zdroje produkovali hlavne u nás na území EÚ. Za veľmi nebezpečné považujem nedávne vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý v súvislosti s európskymi voľbami povedal, že Európa by po voľbách mala prejsť do stavu vojnovej ekonomiky. Toto je mimoriadne nebezpečné vyhlásenie a ja mám obavu, že pravicové a liberálne strany sa skutočne budú snažiť presadzovať také zmeny vo financovaní EÚ, ktoré budú naďalej poháňať vojnový konflikt na Ukrajine a budú chcieť, aby Európa viac investovala do vyzbrojovania a vojnového konfliktu, ktorého sme svedkami na Ukrajine. A bojím sa napríklad aj toho, že by tieto strany mohli presadzovať také kritériá pre prístup k eurofondom, ktoré budú členské štáty nútiť k tomu, aby sa zúčastňovali na vojne na Ukrajine. Európsky parlament, ktorý vzíde z týchto volieb, bude mať pred sebou veľmi dôležité rozhodnutie, pretože o dva roky bude rozhodovať o rozpočtoch európskych inštitúcií a eurofondoch na ďalšie obdobie 2027. Tie peniaze by sme mali investovať predovšetkým do zvýšenia kvality života ľudí u nás, do ekologických opatrení, ktoré pre ľudí zlepšia životné prostredie. Zároveň ich ale musíme investovať do rozvoja a modernizácie pracovných príležitostí. Osobitnou oblasťou je starostlivosť o odkázaných ľudí, starnutie a zvyšovanie odkázanosti na nejakú pomoc, čo je realita v celej EÚ. Toto je podľa mňa jedna z dôležitých oblastí pre to, aby sme zachovali stabilitu a dôveru občanov v európsky integračný projekt.
Voľby do europarlamentu na Slovensku už dlhodobo patria medzi tie, ktoré voličov až tak nezaujímajú a k urnám chodí len málo ľudí. Je to samotnou EÚ, alebo politikmi, ktorí nás reprezentujú?
- Myslím, že je to najmä tými politikmi. Keď poslanec vyzerá ako Columbova žena – teda, že vieme, že existuje, ale nikto ho nikdy nevidel, tak samozrejme, že ľudia nemajú dôvod, aby išli voliť. Pre nás ako kandidátov za Hlas-SD je veľmi dôležité to, čo naša strana robí vo vláde od minuloročných parlamentných volieb. Sústreďujeme sa na to, aby ľudia verili tomu, že má zmysel voliť našu stranu a že to, čo sľúbime, naozaj aj splníme. Myslím si, že najmä v tej oblasti, ktorú pokrýva ministerstvo práce, to ľudia vidia. My budeme mať o chvíľu splnenú viac ako polovicu Programového vyhlásenia vlády a považujeme za dôležité, aby ľudia vedeli, že keď niečo sľúbime, tak sa aj usilujeme to splniť. Nezáujem ľudí voliť do európskeho parlamentu je preto, lebo nevidia vôbec spôsob, akým poslanci EP prispievajú k zlepšenie ich života. Ako som povedal, často ich za tých päť rokov ani nevidia. Je najmä v rukách poslancov, ktorí budú zvolení do EP, aby svojou prácou ukázali dôležitosť týchto volieb a motivovali voličov, aby išli voliť.
Advertoriál pripravený v spolupráci s HLAS - sociálna demokracia.
Objednávateľ: HLAS - sociálna demokracia, Lazaretská 2400/15 81108 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53258070
Dodávateľ: Zoznam, s.r.o., Svätoplukova II. 18892/2 A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36029076
