NEW YORK - Valné zhromaždenie OSN schválilo návrh rezolúcie, podľa ktorej si svet každý rok 11. júla pripomenie genocídu v bosnianskej Srebrenici spáchanú v roku 1995 bosnianskosrbskými jednotkami. Návrh pripravili Nemecko a Rwanda. Za rezolúciu hlasovalo 84 krajín vrátane Česka, Francúzska, Británie a Spojených štátov. Proti bolo 19 krajín, vrátane Srbska, Ruska, Číny a Maďarska, a zdržalo sa 68 delegácií, medzi nimi aj Slovensko.
Genocída v Srebrenici, ktorá sa odohrala v júli 1995, je považovaná za najhorší masaker na území Európy od druhej svetovej vojny. Bosnianskosrbské sily pod vedením generála Ratka Mladiča zavraždili viac ako 8-tisíc bosnianskych moslimov, prevažne mužov a chlapcov. Medzinárodný súdny dvor OSN tento masaker označil za genocídu. Rezolúcia prijatá OSN odsudzuje popieranie genocídy a oslavovanie jej páchateľov.
Podľa prezidenta Srbska Aleksandara Vučića je rezolúcia "vysoko spolitizovaná" a môže "otvoriť staré rany." Prezident srbskej časti Bosny a Hercegoviny Milorad Dodik rezolúciu tiež odmietol, tvrdí, že v Srebrenici sa genocída nestala.
Kritika slovenských diplomatov
Slovenská diplomacia sa rozhodla nehlasovať za návrh rezolúcie a zdržala sa, čo vyvolalo ostrú kritiku od bývalých slovenských diplomatov. Tí upozorňujú, že zdržanie sa hlasovania oslabuje medzinárodnú pozíciu Slovenska a vysiela negatívny signál o jeho záväzku voči ochrane ľudských práv a historickej spravodlivosti.
Bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer vyjadril svoje rozhorčenie na sociálnych sieťach, kde uviedol: „Sme na strane Ruska, Číny, Severnej Kórey, Mali, Kuby... a Orbánovho Maďarska. Okrem nás, z EÚ, sa zdržalo ešte Grécko. Ostatní podporili nemecký návrh." Káčer ďalej kritizoval slovenskú zahraničnú politiku ako "hanbu, z ktorej sa nevyhrabeme ani za ďalšiu generáciu."
Podobne sa vyjadril aj bývalý veľvyslanec Slovenska v Českej republike Peter Weiss, ktorý napísal: „V súvislosti so zdržaním sa SR pri hlasovaní o rezolúcii VZ OSN na pamiatku obetí genocídy v Srebrenici si neviem vysvetliť, v akom slovenskom národnom záujme je neodsúdiť jednoznačne genocídu v Srebrenici."
Ministerstvo hovorí o potrebe zachovania stability
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR svoje zdržanie odôvodnilo potrebou zachovania stability na západnom Balkáne. Uviedlo to vo svojom stanovisku s tým, že prijatie rezolúcie bez plnej zhody členských štátov OSN je historickým precedensom.
"Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval. Naším cieľom je zamerať sa na predchádzanie ďalšej medzietnickej eskalácii a snažiť sa prioritne presadzovať zmier a vzájomnú dôveru, ktoré ale nemôžu byť nanútené zvonku," skonštatoval šéf rezortu Juraj Blanár (Smer-SD). Rezolúcia bude mať podľa jeho slov v aktuálnej situácii negatívny dopad.
Ministerstvo zároveň skritizovalo, že iniciatíve nepredchádzal celospoločenský a medzináboženský dialóg v regióne, a najmä v krajine, kde ku genocíde došlo. "V obzvlášť citlivej téme, akou je genocída, by mala byť rezolúcia prijímaná konsenzom členských štátov tak, ako k tomu došlo v predchádzajúcich dvoch rezolúciách týkajúcich sa pamiatky holokaustu i genocídy v Rwande," podotklo v stanovisku.
Rezort zároveň deklaroval, že SR je vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Plne podľa svojho stanoviska rešpektuje Chartu OSN aj verdikty dvoch medzinárodných súdov, ktoré potvrdili spáchanie genocídy. Podporuje tiež dôstojné pripomínanie si obetí. Víta aj európsku integráciu štátov západného Balkánu. Považuje za správne rozhodnutie otvoriť prístupové rokovania Európskej Únie (EÚ) s Bosnou a Hercegovinou. Rezolúcia však podľa šéfa slovenskej diplomacie neprispieva k zmierňovaniu napätia na západnom Balkáne ani k podpore jeho smerovania do EÚ.
