Herec, moderátor a budúci lekár Victor Ibara onedlho skladá štátnice z medicíny. Hoci na televíznych obrazovkách je už skúsený doktor, v skutočnosti ho od titulu delí ešte tá najťažšia skúška. Priznáva, že aj na neho niekedy doľahne stres, ale hoci balans medzi kariérou a voľným časom zatiaľ nenašiel, už teraz vie, na čo sa chce v živote sústrediť.
Ak by sme chceli vymenovať všetky tvoje aktivity, asi by tento rozhovor trval dve hodiny – odkiaľ berieš toľko energie?
Victor: Som veľkým fanúšikom športu, rád trávim čas vonku, mám rád dlhé prechádzky, milujem naše Senecké jazerá... Od detstva tiež hrávam basketbal. Pohyb ma dobíja energiou a zároveň zbavuje negatívnych emócií. Som rád, že ma to tak baví, pretože tým aspoň kompenzujem svoju veľkú slabosť.
A to je čo?
Nemocničné bufety (smiech). Nedokážem celkom odolať chutným kalorickým „snackom“ - lístkovému cestu a podobne. Trochu pomáhajú dobré raňajky, ale keď som v strese, veľmi rád si doprajem niečo nezdravé.
Čo ťa dokáže vystresovať?
Často si takýto stav spôsobím aj ja sám. Mám takú vlastnosť, že chcem byť najlepší v tom, čo robím. Ale, nie som jediný. Keď si zrátame, koľko času dnes človek trávi v práci, plus to, ako sa doba neustále zrýchľuje a sú na nás kladené čím ďalej, tým vyššie nároky, tak málokto dnes v tom strese nie je... Fyzicky cítim, že moje telo, hlava, imunita nemajú prestávku a to nie je dobre. Ani nechcem v takomto tempe fungovať stále. Dúfam, že si na zvládanie stresu dám pozor aj do budúcna, lebo byť lekárom nepatrí medzi zrovna „pohodové“ práce... Mne pomáha športovať, aktívne oddychovať, lebo aj tým sa dá predísť vyhoreniu.
Si budúci lekár, asi si už počas praxe videl dosť ľudí, ktorým povinnosti prerastajú cez hlavu.
Áno, dôležitosť duševného zdravia vidíme na každom kroku. Hovorí sa teraz o tom stále, ako sa nemáme báť vyhľadať odbornú pomoc, ale najhoršie je, že nám v systéme chýbajú psychiatri a psychoterapeuti. Na praxi stretávam napríklad deti s kožnými problémami, ktoré im mohli spustiť aj problémy v rodine... U dospelých ľudí je v dnešnej dobe psychohygiena naozaj niečo, čo netreba podceniť. Tento rok som sa preto dohodol na spolupráci so zdravotnou poisťovňou Union, s ktorou budem pracovať na prevencii zdravia vo firmách či výrobných podnikoch v rámci súťaže Zdravá firma roka. Úprimne verím, že musíme zvýšiť povedomie o tom, že starostlivosť o zdravie nezačína v ambulancii lekára, ale v bežnom živote, ktorý žijeme – teda doma a v práci.
Ako sa dá popri práci robiť niečo pre zdravie? Čo môže firma urobiť pre účtovníčku, ktorá celý deň sedí za počítačom a čo zase podnik pre operatéra na výrobnej linke?
Firma môže kolegyni, ktorá sa celý deň hrbí pri klávesnici, kúpiť ergonomickú stoličku, stôl, preplatiť jej masáž chrbta. Podnik zase investuje do kvalitnej obuvi pre ľudí, ktorí celý deň stoja za pásom. Možno to znie neuveriteľne, ale tých možností je obrovské množstvo. Do súťaže Zdravá firma roka sa nám napríklad prihlásili firmy, ktoré preplácajú svojim zamestnancom očné či kožné vyšetrenia a organizujú ich priamo na pracovisku. Nejde tu pritom len o súťaženie, ale o vzájomnú inšpiráciu a motiváciu jednotlivých firiem. Platia zamestnancom vstupy na športoviská, na wellness, zriaďujú ovocné a zeleninové bufety v kantínach a dokonca som čítal o spoločnosti, v ktorej kolegovia chodia po spoločnom obede 20 poschodí v budove pešo!
Aká bude tvoja úloha v propagovaní takejto prevencie?
Najbližšie budem napríklad spolu s Oli Džupinkovou z Rádia Expres moderovať konferenciu o zdraví žien na pracovisku. Už teraz sa na to fakt teším. Ženy majú v práci iné potreby ako muži. Stretávajú sa s inými prekážkami a aj inak hľadajú riešenia ich prekonávať. Budeme tam mať fakt skvelých hostí – príde pán dokor Bajer, bude tam šéfka Pelikánu pani Ondrejková, zastúpenie budú mať aj organizácie ako Amazonky, Aj Ty v IT či Pracujúce mamy. Každý si tam niečo nájde pre seba, bude to stáť za to!
Ako si zareagoval, keď ťa Union zdravotná poisťovňa oslovila, aby si moderoval ich podujatia,ktoré sa týkajú práve zdravia a prevencie na pracoviskách?
Prevencia ma baví z celej medicíny určite najviac, zistenie choroby v rannom štádiu je kľúčové, a ešte lepšie je, ak sa dá ochoreniu predísť. Na Slovensku žiaľ nemáme účasť na preventívnych prehliadkach úplne najlepšiu, aj tu však vidno posun. Je ideálne, ak človek starostlivosť o svoje zdravie vníma ako životný štýl. A tomu sa dá dopomôcť aj v práci. Nie len vytvorením správnych podmienok, ale aj akousi motiváciou a osvetou. Ak sa o zdraví, zdravej výžive či pohybe človek môže vzdelávať aj v práci, je to ideálne. O duševnom zdraví ani nehovoria
Keďže si žil aj v zahraničí, máš pocit, že pohyb u nás ako súčasť života absentuje?
Slovákom nechýba šport, máme vrcholových športovcov, v niektorých oblastiach vynikáme, ale náš športový duch... to už je ťažšie obhájiť. V Dánsku sa deti učili bicyklovať v rannom detstve a vytvárajú si akési pevné zvyky. Všade sú cyklotrasy, nikomu nepríde zvláštne ísť ráno do práce na bicykli, pričom u nás je to stále tak trošku atrakcia. Investovanie do športu a mládeže je veľmi dôležité, neskôr sa to ťažšie dobieha. Je veľmi fajn, ak majú ľudia možnosť pohybu aj na pracovisku. Zamestnávatelia by mali myslieť aj na to, v konečnom dôsledku pomáhajú nielen svojim ľuďom, ale aj samotnej organizácii.
-reklamná správa-
