BRATISLAVA - Slovensko evidovalo vlani k septembru 1110-percentný nárast sekundárnej tranzitnej migrácie zo západobalkánskej trasy, čo predstavovalo 33.455 zadržaných cudzincov. Vyplýva to zo správy o činnosti hlavného hraničného splnomocnenca SR, ktorú vláda v stredu vzala na vedomie.
"Sekundárna tranzitná migrácia tvorí relatívne stály 97-percentný podiel na celkovej nelegálnej migrácii na území Slovenskej republiky," priblížila správa. Migranti evidovaní na Slovensku tranzitovali takmer výlučne z územia Srbska a to rebríkom cez plot do Maďarska za pomoci prevádzačských organizovaných skupín. Slovensko-maďarskú hranicu zväčša prekračovali pešo. Najčastejšou cieľovou krajinou cudzincov bolo naďalej Nemecko, a to v 97,6 percenta prípadov.
archívne video
Slovensko a Česko na spoločnom rokovaní skonštatovali, že nelegálna migrácia na území štátov Európskej únie bude v blízkej budúcnosti predstavovať závažný, nielen bezpečnostný problém. Volajú po opatreniach na politickej úrovni, a to v celoeurópskom kontexte. Obe strany považujú za problematické nemožnosť navracania migrantov do krajín pôvodu, z dôvodu rozhodnutia prijatého Európskym súdnym dvorom.
Aj na slovensko-poľských rokovaniach sa strany zhodli, že hlavným prostriedkom riešenia problému migračného tlaku na hraniciach EÚ je ďalšie zapojenie a mobilizácia štruktúr Únie na jeho zníženie. Zdôraznili potrebu zvýšiť činnosť agentúry Frontex v tretích krajinách, ktoré sú zdrojom nelegálnej migrácie a v krajinách tranzitu. Očakávajú tiež väčšiu podporu od agentúry Frontex pre ich iniciatívy v tretích krajinách.
"Je tiež potrebné vyvinúť tlak na Európsku komisiu, aby sa začala aktívne venovať otázke riešenia sekundárnej tranzitnej migrácie na území členských štátov EÚ s cieľom vytvoriť fungujúci systém návratov do krajín pôvodu a tranzitu mimo územia EÚ," dopĺňa správa.
S Maďarskom bol vzhľadom na situáciu spoločný výkon služby podľa správy mimoriadne intenzívny. "Vykonávané boli podľa potreby ako náhodné kontroly motorových dodávkových vozidiel, aj spoločný výkon cielených systematických kontrol motorových dodávkových vozidiel na účel odhaľovania sekundárnej tranzitnej migrácie na vstupe do Slovenskej republiky," doplnila správa.
S ukrajinskou stranou boli témami diskusie vlani najmä nárast nelegálnej migrácie cez tzv. zelenú vonkajšiu hranicu zo strany ukrajinských mužov utekajúcich pred mobilizáciou, ale aj hľadanie vhodného spôsobu na zabránenie využívania malých leteckých zariadení na nelegálnu cezhraničnú trestnú činnosť.
Vláda vzala na vedomie informáciu o pretrvávajúcich problémoch siete Govnet
Vláda v stredu vzala na vedomie informáciu o pretrvávajúcich bezpečnostných problémoch súvisiacich s vládnou sieťou Govnet. Materiál predložil vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý má do 4. mája obnoviť nad vládnou sieťou bezpečnostný dohľad za súčinnosti ministra informatizácie Richarda Rašiho (Hlas-SD).
Kabinet zároveň v uznesení odporúča vedúcemu Úradu vlády SR, riaditeľovi Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) a ministrovi informatizácie zabezpečiť bezpečnostné previerky osôb podieľajúcich sa na správe Govnetu.
Prioritou budúcich medzinárodných zmlúv ostáva finančno-ekonomický rámec
Z vecných priorít pri uzatváraní medzinárodných zmlúv v ďalšom období ostávajú v popredí záujmu SR zmluvy finančno-ekonomického charakteru. Vyplýva to z návrhu vecných a teritoriálnych priorít, ktorý v súvislosti so správou o vykonávaní medzinárodných zmlúv v stredu prerokovala a schválila vláda.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v predloženom materiáli spresňuje, že priority sa týkajú najmä zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a o hospodárskej spolupráci, v prípade dohôd s tretími krajinami mimo Európskej únie zasa zmlúv o podpore a ochrane investícií. "Tento trend vychádza z potreby zamedziť nadmernému daňovému zaťaženiu slovenských podnikateľských subjektov podnikajúcich v zahraničí, ako aj z potreby dotvárať vhodné a bezpečné právne prostredie pre zahraničných investorov na Slovensku a postupne sa rozvíjajúce aktivity a záujmy slovenských investorov v zahraničí," dodáva rezort diplomacie.
Podrobnejšie sa takisto venuje prioritám v oblasti jednotlivých svetových regiónov a konkrétnych krajín. V rámci V4 konštatuje, že vo vzťahu k Českej republike je zmluvná základňa komplexná, pričom ju možno rozširovať, ak si to vyžiada prehlbovanie spolupráce v konkrétnom sektore. "V prípade Poľskej republiky bude prioritou uzatvoriť dohodu o dopravnom charaktere ciest a mostov na spoločnej štátnej hranici a takisto dohodu o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici. Otvorenou zostáva zmluva o vykonávaní cezhraničnej železničnej dopravy," avizuje MZVEZ. S Maďarskom plánuje SR podľa materiálu uzatvoriť programy spolupráce v oblasti školstva a kultúry.
V bilaterálnych vzťahoch s Rakúskou republikou je prioritou pre Slovensko uzavretie zmluvy o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby. "V oblasti správy štátnych hraníc je otvorená aj zmluva o štátnych hraniciach v súvislosti s úpravami koryta toku rieky Morava," dopĺňa predkladateľ.
Súčasťou materiálu je aj stručné zhodnotenie vykonávania medzinárodných zmlúv v období predchádzajúcich dvoch rokov. MZVEZ konštatuje, že intenzitu uzatvárania medzinárodných zmlúv v období rokov 2022 - 2023 negatívne ovplyvnila celosvetová pandémia COVID-19. "Vykonávanie niektorých zmlúv s Ruskou federáciou, napríklad v oblasti školstva, bolo v dôsledku konfliktu na Ukrajine prerušené, respektíve niektoré aktivity boli z uvedeného dôvodu utlmené," pripomína. Poukazuje aj na to, že v hodnotenom období sa SR stala zmluvným štátom viacerých dvojstranných a mnohostranných zmlúv, predovšetkým v oblasti zamedzenia dvojitého zdanenia, voľného obchodu, dopravy, ochrany a podpory investícií a takisto v oblasti školstva, vedy a výskumu a kultúry.
Stavy ošípaných boli na Slovensku ku koncu februára 2024 na úrovni 442.696 kusov
Stavy ošípaných boli na Slovensku k 29. februáru 2024 na úrovni 442.696 kusov (ks). Vyplýva to z informácie o aktuálnej situácii so šírením afrického moru ošípaných (AMO) z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
"V roku 2022 bolo zaznamenaných päť prípadov výskytu AMO u domácich ošípaných. Posledný potvrdený prípad bol zaznamenaný 26. júla 2022 v okrese Michalovce, kde bola nariadená depopulácia 62 ks ošípaných. K 29. februáru 2024 nebol potvrdený žiadny ďalší pozitívny prípad u domácich ošípaných," uviedol agrorezort.
Od 1. marca 2023 do konca februára 2024 bolo podľa informatívneho materiálu MPRV ulovených 60.943 ks diviačej zveri, ktorá je prenášačom AMO. Ku koncu februára 2023 bolo ulovených 52.163 ks diviačej zveri. Uhynutých bolo do konca februára tohto roka 1205 ks, ku koncu februára 2023 to bolo 1542 ks diviačej zveri.
Schválili aktualizovanú stratégiu BOZP s programom na ďalšie roky
Aktualizovaný súbor priorít a úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) obsahuje prehodnotenie v súčasnosti platnej stratégie BOZP z dielne ministerstva práce. Stratégiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci SR na roky 2021 až 2027 a program jej realizácie na roky 2024 až 2027 schválila v stredu vláda.
Aktualizovaná verzia stratégie nadväzuje na jej pôvodné znenie z roku 2020, ktorej súčasťou bol prvý program realizácie na roky 2021 až 2023. Novým nevyhnutným podkladom aktualizovanej stratégie BOZP sa stal Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 až 2027. Jeho kľúčové ciele sú zamerané na zelenú, digitálnu a demografickú transformáciu, víziu nulovej úrazovosti a zvyšovanie pripravenosti na súčasné a budúce zdravotné krízy.
"Primárnym cieľom stratégie BOZP je prijímanie a presadzovanie účinných preventívnych opatrení na úrovni štátu, ako aj zamestnávateľov s cieľom vytvárať dlhodobo udržateľné dôstojné pracovné podmienky na udržanie nízkeho počtu pracovných úrazov, najmä smrteľných pracovných úrazov a pracovných úrazov s celoživotnými následkami, s víziou nulovej pracovnej úrazovosti, ako aj minimalizovanie príčin chorôb z povolania, presadzovanie prevencie, posilňovanie významu kultúry bezpečnosti práce a šírenie osvety v oblasti BOZP," priblížil rezort práce.
V tejto súvislosti je podľa ministerstva nevyhnutné podporovať informatizáciu a digitalizáciu ústredných orgánov štátnej správy, inšpekcie práce a iných orgánov vykonávajúcich dozor v oblasti BOZP a ich vzájomné prepojenie. Cieľom je zabezpečenie efektívneho výkonu činností, ako aj zjednodušenie komunikácie so zamestnávateľmi.
Slovensko si 1. mája slávnostne pripomenie 20. výročie členstva v EÚ
Slovensko si 1. mája slávnostne pripomenie 20. výročie členstva v Európskej únii (EÚ). Zároveň sa 2. mája uskutoční medzinárodná konferencia, ktorá bude tematicky zameraná na budúcnosť EÚ, Slovenska v nej a na európsky kontext udržania a rozvoja slovenského hospodárstva. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
Slávnostné pripomenutie členstva bude v reprezentačných priestoroch Bratislavského hradu. Pôjde o slávnostný galavečer spojený s odovzdaním štátnych vyznamenaní, ceny Alexandra Dubčeka, vybraným osobnostiam. Zúčastnia sa na ňom aj hostia zo zahraničia, predovšetkým z členských štátov EÚ, a predstavitelia diplomatického zboru akreditovaného v SR.
"Ambíciou je pomocou umenia predstaviť Slovensko ako modernú krajinu so svojou históriou, osobitými tradíciami a kultúrou, ktorá nás spoľahlivo reprezentuje na celom svete," ozrejmil vládny kabinet. Doplnil, že pod spoločným sloganom "Umenie, ktoré dobylo svet" predstavia umelci svoje hudobné, interpretačné a tanečné kreácie.
Nosnou témou medzinárodnej konferencie budú výzvy, pred ktorými stojí Únia a jej členské štáty vrátane Slovenska v nadchádzajúcich rokoch. "Konferencia bude pozostávať z dvoch diskusných panelov s účasťou slovenských a zahraničných politických predstaviteľov, expertov z oblasti európskych politík, ekonomiky a investícií a zástupcov záujmových združení," priblížili.
Prvý panel konferencie bude podľa vlády zameraný na budúcnosť EÚ a na príležitosti a výzvy pre SR, ako napríklad zelená a digitálna tranzícia, budúcnosť sektorálnych politík či inštitucionálna reforma Únie v rámci prípravy na jej budúce rozšírenie. Druhý panel by mal poukázať na využité investičné a ekonomické príležitosti počas 20 rokov členstva SR. Zároveň by mal reflektovať výzvy, pred ktorými slovenská ekonomika stojí v nadväznosti na globálny vývoj, či nové opatrenia v rámci hospodárskej politiky EÚ.
V zahraničných misiách pomáhalo v roku 2023 takmer 500 zástupcov Slovenska
Slovenská republika sa vlani zúčastnila na 16 zahraničných misiách, operáciách a ďalších aktivitách medzinárodného krízového manažmentu, v rámci ktorých pôsobilo 460 príslušníkov Ozbrojených síl SR, Policajného zboru a civilných expertov. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR o tom informovalo v Správe o pôsobení SR v aktivitách medzinárodného krízového manažmentu za rok 2023, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie.
"V rámci medzinárodného krízového manažmentu pôsobilo minulý rok v mierových alebo vojenských misiách v zahraničí 430 príslušníkov našich ozbrojených síl, 29 členov Policajného zboru a taktiež jeden civilný expert, ktorý bol súčasťou misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Slovensko týmto spôsobom pomáha iným krajinám predovšetkým udržiavať mier, predchádzať krízam, konfliktom a iným bezpečnostným hrozbám, a to priamo v oblastiach východnej Európy, na západnom Balkáne, Blízkom východe, ale tiež v Afrike a Stredozemnom mori," priblížil štátny tajomník rezortu diplomacie Marek Eštok. Dodal, že na tieto činnosti SR vlani vynaložila viac ako 49 miliónov eur.
Eštok podotkol, že účasťou v zahraničných misiách a operáciách napĺňa Slovenská republika svoje záväzky vyplývajúce z jej členstva v medzinárodných organizáciách. "Slovensko sa aktívne podieľa na zvyšovaní bezpečnosti a stability euroatlantického priestoru prostredníctvom účasti vo významných aktivitách Európskej únie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Organizácie Spojených národov (OSN) a Severoatlantickej aliancie (NATO)," dodal.
Koncepcia väzenstva na roky 2022 až 2030 potrebuje revíziu
Koncepcia väzenstva SR na roky 2022 až 2030 a jej strednodobé i dlhodobé úlohy potrebujú objektívnu a realistickú revíziu. Návrh revidovaných úloh má minister spravodlivosti do konca júna predložiť na rokovanie vlády. Kabinet sa na tom uzniesol na svojom stredajšom rokovaní.
Z celkového počtu 89 krátkodobých úloh pre rok 2023 bolo vlani splnených 36, čiastočne splnených 35 a nesplnených 18. Predošlé roky platnosti koncepcie podľa rezortu spravodlivosti potvrdili, že "jednotlivé vzletné vízie, rozsiahle ciele a podrobné úlohy nezodpovedajú možnostiam zboru, finančným možnostiam jeho rozpočtu a personálnym kapacitám".
Ministerstvo upozorňuje, že pri predkladaní aktuálnej verzie koncepcie väzenstva na schválenie vláde bolo na základe zásadnej pripomienky ministerstva financií, pod hrozbou jej neschválenia, rozhodnuté vtedajším vedením ministerstva spravodlivosti a vedením Zboru väzenskej a justičnej stráže, že analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bude mať nulový - neutrálny dopad, pričom zbor si má hľadať prostriedky vo vlastnom rozpočte.
"Je nevyhnutné v nastávajúcom období vykonať zo strany zboru objektívnu a realistickú revíziu Koncepcie väzenstva Slovenskej republiky na roky 2022 až 2030 a jej strednodobých úloh (do roku 2026) a dlhodobých úloh (do roku 2030), spoločne s vyčíslením vplyvov na rozpočet zboru, a takto upravený materiál predložiť na schválenie vláde Slovenskej republiky," uvádza sa v správe o plnení úloh vyplývajúcich z Koncepcie väzenstva Slovenskej republiky na roky 2022 až 2030 za rok 2023, ktorú vzal vládny kabinet na vedomie.
