BRATISLAVA - Zaočkovaných detí je čoraz menej, počet chorôb, ktoré nás potrápili najmä v minulosti, pribúda. To je prax posledných rokov v prípade osýpok, záškrtu či čierneho kašla, ktorých trend v súčasnosti stúpa. Aj keď ide o ochorenia, proti ktorým je očkovať sa povinné, zaočkovanosťou sme klesli pod kolektívnu imunitu. Čo to znamená a ako sa proti ochoreniam chrániť? Hygienici v tom majú jasno.
Situácia s detskými chorobami, ktoré nás, respektíve našich rodičov potrápili najmä v minulosti, sa mení. Kým doteraz nás chránila vakcinácia a kolektívna imunita, Susedná Česká republika upozorňuje, že od začiatku roku 2024 do piatkového poludnia bolo v krajine hlásených podľa Státního zdravotního ústavu už 3084 prípadov čierneho kašľa. Počet prípadov čierneho kašľa v krajine týždenne stúpa. Znepokojujúce sú predovšetkým infekcie u detí do jedného roku života, ktorých už Česko hlási 59 prípadov.
Archívne VIDEO Základné očkovanie proti osýpkam kleslo pod hranicu kolektívnej imunity
Najviac prípadov je však vo vekovej skupine 15-19 rokov, a to už vyše 900. Dôvodom je, že sa v Česku očkuje novou vakcínou, ktorá zabezpečí imunitu na najviac 4 roky. V Česku sa proti čiernemu kašľu preočkováva v 10-11. roku života dieťaťa prostredníctvom vakcíny, ktorá okrem už spomínaného ochorenia zabezpečuje imunitu aj proti záškrtu, tetanu a detskej obrne. Na Slovensku preočkovanie prebieha v 13. roku života, rovnako sa v rámci vakcíny očkuje aj proti záškrtu, tetanu a detskej obrne.
Aj v ďalších krajinách
Podobnú situáciu hlásia podľa Úradu verejného zdravotníctva aj ďalšie európske krajiny ako Dánsko, Chorvátsko či Belgicko. Podľa dostupných údajov sú najviac postihnuté vekové skupiny detí a mladších dospievajúcich, vrátane dojčiat a malých detí, ktoré nedosiahli vek na to, aby boli kompletne očkované. V Slovenskej republike bolo od začiatku roka 2024 do Epidemiologického informačného systému (IS EPIS) k 29.2.2024 hlásených spolu 123 prípadov ochorenia na čierny kašeľ, čo predstavuje chorobnosť 2,27 na100 000 obyvateľov. Výskyt čierneho kašľa bol zaznamenaný v každej vekovej skupine, s najvyššou vekovošpecifickou chorobnosťou u 0-ročných detí a zároveň bol hlásený aj z každého kraja SR.
Hygienici upozorňujú, že v priebehu posledných týždňov zaznamenávame nárast počtu ochorení oproti predchádzajúcim trom rokom. Podobne, ako výskyt niekoľko iných respiračných infekcií, výskyt čierneho kašľa bol v období počas opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 nízky, a preto je tento nárast v súčasnosti ešte výraznejší.
Nízka zaočkovanosť
Odborníci poukázali na to, že nepriaznivej situácii nahráva aj fakt, že v niektorých okresoch a krajoch klesla miera zaočkovanosti pod hranicu kolektívnej imunity, ktorá je 95 percent. Ide o okresy Kysucké Nové Mesto, Zvolen, Žarnovica, Lučenec, Prešov, Levoča, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Medzilaborce, Košice III, Michalovce, Sobrance a Spišská Nová Ves. Informoval o tom portál tvnoviny.sk. "Vzhľadom na tento pokles a na pohyb osôb medzi krajinami nie je možné vylúčiť šírenie týchto ochorení na našom území. V prípade zmeny epidemiologickej situácie sa bezodkladne prijímajú potrebné protiepidemické opatrenia na zabránenie šírenia týchto infekčných ochorení. Na Slovensku v posledných rokoch zaznamenávame síce mierny, ale neustále klesajúci trend zaočkovanosti v rámci povinného pravidelného očkovania detí. Zvýšené počty prípadov niektorých infekčných ochorení, ako je napríklad čierny kašeľ, sa zvyknú cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť. Vnímavú populáciu tvoria ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, ako aj osoby, u ktorých časom došlo k významnému poklesu ochranných protilátok,“ uviedla hlavná hygienička SR MUDr. Mgr. Tatiana Červeňová, MPH, MHA. Epidemiologická situácia sa obvykle stabilizuje tým, že sa populácia buď preočkuje, alebo získa imunitu z prekonania ochorenia.
Očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu, ako aj záškrtu sú v Slovenskej republike dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Preočkovanie proti čiernemu kašľu a záškrtu je možné v dospelosti v rámci pravidelného očkovania proti tetanu, existujú totiž kombinované očkovacie látky. Proti čiernemu kašľu sa prvýkrát očkuje v troch mesiacoch veku dieťaťa, a to v rámci tzv. hexavakcíne, ktorá okrem čierneho kašľa očkuje proti záškrtu, tetanu, detskej obrne, žltačke typu B a hemofilovým infekciám. Následne sa preočkováva v 5. a 11. mesiaci života dieťaťa.
„Odporúčame rodičom, ktorých deti neboli proti týmto ochoreniam očkované v rámci pravidelného povinného očkovania, aby kontaktovali príslušného pediatra a prediskutovali možnosť ich očkovania. Súčasne odporúčame všeobecným lekárom pre deti a dorast, aby oslovili rodičov nezaočkovaných detí s cieľom zdôrazniť význam očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu a záškrtu,” dodáva Červeňová. Ako však toto ochorenie spoznať?
Príznaky čierneho kašľa
Podľa odborníkov ide o vysoko infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty a spôsobuje vážne záchvaty kašľa. Patrí k najzávažnejším ochoreniam detského veku. Pôvodcom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis. Nákaza sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou.
V prvom štádiu prebieha čierny kašeľ podobne, ako prechladnutie (mierne zvýšená teplota, únava, nechutenstvo, nádcha, kýchanie, mierny, neproduktívny a občasný kašeľ). Pre druhé štádium sú typické nočné záchvaty suchého, dráždivého kašľa trvajúci minimálne dva týždne, ale môže trvať aj dva mesiace. U detí do jedného roka má dramatický priebeh. Malé deti majú záchvaty kašľa náhle, často hlavne v noci, pri kašli sčervenejú až zmodrejú a dusia sa. Pre záchvaty kašľa je typické štekavé nadýchnutie a následne krátke viacnásobné kašľanie. Tretie štádium je štádium uzdravovania, tzv. rekonvalescencie – záchvaty kašľa ustupujú v priebehu niekoľkých týždňov.
Aj osýpky či záškrt
Okrem čierneho kašľa však ľudí strašia aj ďalšie choroby, medzi nimi aj záškrt či osýpky. Záškrt je akútne infekčné ochorenie. Nákaza sa prenáša vdychovaním kontaminovaného vzduchu, ale vzhľadom na to, že baktéria (Corynebacterium diphteriae) je odolná voči vonkajším podmienkam, význam má aj prenos kontaminovaným prachom, predmetmi a ojedinele aj potravinami. Inkubačný čas je 2 – 5 dní, maximálne 1 – 10 dní. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek alebo bezpríznakový nosič. Na Slovensku sme od začiatku roka 2024 evidovali jeden prípad záškrtu, vlani to boli dva prípady a v roku 2022 najviac za ostatné roky, 8 prípadov.
Niektorí nakazení pacienti ani nevedia, že záškrt prekonali. Najčastejšie sa však záškrt prejavuje postihnutím horných dýchacích ciest, keď sa infekčný proces prevažne lokalizuje v hrdle, na mandliach. Zriedkavejšie sa môže lokalizovať infekcia v nose, na koži, spojivkách či strednom uchu. Ide o zápalový proces na slizniciach sprevádzaný tvorbou „pablán“, zdurením lymfatických uzlín, vysokou teplotou. Pri ťažkom priebehu môže dôjsť k poškodeniu nervov, čo spôsobuje ochrnutie hlasiviek a prehĺtacích svalov. Ochorenie máva často komplikovaný priebeh, a to najmä zápalom srdcového svalu, obrnou mäkkého podnebia, iných svalov a poškodením obličiek.
Ďalším strašiakom sú osýpky. Tie sa v súčasnosti preočkávavajú v rámci kontroverznej MMR vakcíny, teda proti osýpkám, príušniciam a ružienke. Táto vakcína sa v prvej dávke podáva najskôr v 15. a najneskôr v 18. mesiaci života dieťaťa. Následne sa preočkováva v 5. roku života. Osýpky pritom patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému. Ochorenie patrí k najnákazlivejším prenosným ochoreniam, ktoré sa rýchlo šíri vzdušnou cestou, najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva.
Riziko šírenia a trvalého prenosu osýpok existuje najmä v oblastiach s vnímavou populáciou (nezaočkovanou populáciou, nedostatočne očkovanou populáciou, či populáciou, ktorá neprekonala osýpky). Podľa hygienikov sme na Slovensku v tomto roku zaznamenali jeden laboratórne potvrdený prípad osýpok u nezaočkovaného dieťaťa v okrese Považská Bystrica. Za rok 2023 to bolo 6 potvrdených prípadov osýpok. V roku 2019 bolo hlásených 318 prípadov osýpok na východe Slovenska. V roku 2023 výrazne vzrástol počet ochorení na osýpky na celom svete. V rámci EÚ bolo najviac ochorení zaznamenaných v Rakúsku a Rumunsku, ktoré majú zároveň najnižšiu mieru zaočkovanosti proti tomuto ochoreniu.
"Vzhľadom na pokles zaočkovanosti druhou dávkou (< 95 % vo väčšine krajín EÚ/EHP) sa v nasledujúcich mesiacoch roka 2024 a najmä v jarných mesiacoch očakáva viac prípadov osýpok. Je preto nutné zamerať sa na doočkovanie detí, ktoré majú byť vzhľadom na svoj vek zaočkované, a udržanie vysokej miery zaočkovanosti (>95 % druhou dávkou), udržanie surveillance so zameraním sa na včasné zistenie, diagnostiku, reakciu a kontrolu ohnísk s prijatím efektívnych protiepidemických opatrení," upozorňujú hygienici na záver.
