BRATISLAVA – Česká strana by mala rešpektovať postoj našej vlády ku konfliktu na Ukrajine tak, ako my rešpektujeme ten ich. Cesta k mieru nie je podľa neho posielať vojakov do vojnovej zóny. Ako sused Ukrajiny by sme si mali dávať obzvlášť veľký pozor, aby konflikt neprerástol cez naše hranice, myslí si okrem iného minister vnútra Matúš Šutaj Eštók (Hlas – SD).
Česko ruší a odkladá stretnutia so Slovenskom pre stretnutia nášho rezortu diplomacie s ruským ministrom Lavrovom. Opakuje sa história a dostáva sa Slovensko do izolácie, ako to bolo v období Mečiarizmu?
- To si nemyslím. Vzťahy medzi obidvomi krajinami sú vysoko nadštandardné a maximálne priateľské. Som presvedčený, že vždy také budú. A to aj napriek tomu, aká vláda bude v Česku alebo na Slovensku. Minulý týždeň sme mali spoločné stretnutie s predstaviteľmi českej polície, kde sme sa venovali prevencií pri boji s nelegálnou migráciou.
Necítite žiadne ochladenie vzťahov?
- Slovensko je jasne zadefinované. Sme súčasťou EÚ a NATO. Naše pohľady sa líšia pri pohľade na Ukrajinu. Chceme hovoriť konečne o mieri. V Európe dnes nikto nehovorí, že je čas odložiť zbrane a rokovať o mieri. Líšime sa aj v postoji. Slovenská vláda a aj Peter Pellegrini ako potenciálny hlavný veliteľ ozbrojených síl hovorí, že nikdy nevyšleme našich vojakov na Ukrajinu, kým konflikt trvá. Česká strana má aj po rokovaniach prezidenta Pavla a francúzskeho prezidenta Macrona iný názor. My ho rešpektujeme. No Česká republika musí rešpektovať aj ten náš názor, že sme Ukrajine pripravení pomáhať len humanitárne. A naozaj si želáme mier.
Nemali ste problém so stretnutím šéfa slovenskej a ruskej diplomacie?
- Skutočne si nepamätám, že by niekto prerušil vzťahy s USA, keď sa presne pred rokom stretol americký minister s ruským ministrom Lavrovom. Nezachytil som vtedy krik zo zahraničia. Mimochodom náš minister obrany sa v rovnakom čase stretol s americkým kolegom a ja som sa nedávno stretol s čínskym kolegom. Politika na všetky štyri svetové strany bude pri tejto vláde fungovať. Sme si vedomí, že pri rusko – ukrajinskom konflikte je Rusko agresor a porušilo medzinárodné právo. Nemyslím si ale, že cesta k mieru je rinčanie zbraní.
A čo je cesta k mieru?
- Sú to len diplomatické rokovania. Na stretnutí ministra Blanára s ruským ministrom zaznelo, že Slovensko má záujem, aby si dve znepriatelené krajiny sadli za jeden rokovací stôl. Veď to povedal jasne, že chce, aby sa tento rok otvorili rokovania o mieri. Chceme pre Ukrajinu spravodlivý mier, aby sa ľudia prestali zabíjať. Je to naše želanie a táto vláda bude jasne hovoriť o mieri.
Posledné dni sa hovorilo, že niektoré členské krajiny EÚ možno pošlú vojakov na Ukrajinu. Myslíte si, že ich tam pošlú?
- Pamätám si cirkus, ktorý predchádzal tomu, keď premiér Fico oznámil, že v Paríži sa o takejto možnosti bude hovoriť. Vtedy veľká časť opozície a médií tomu nechcela veriť. Realita však ukazuje opak, keď to verejne povedal francúzsky prezident a tiež aj český prezident Pavel. Veľmi otvorene o tom hovorí aj poľský prezident. Tie ambície tam jednoducho sú. Je to pre mňa nepochopiteľné. Naozaj si nemyslím, že cesta k mieru je posielanie vojakov na Ukrajinu. Je to len eskalácie celého konfliktu. Ako sused Ukrajiny by sme si mali dávať obzvlášť veľký pozor, aby konflikt neprerástol cez naše hranice. Posielanie vojakov je cestou do pekla. Povedal to aj ruský prezident v rozhovore s americkým novinárom. Rusi sa potom asi ťažko zastavia, ak sa do konfliktu zapojí Európa. Sme naivní, ak si myslíme, že dokážeme vyhrať konflikt s nukleárnou veľmocou. Nech sa čo najskôr vráti zdravý rozum do rokovaní. Cesta je za diplomatickým stolom, nie nekonečná cesta zbrojenia.
Poďme k medializovaným politickým kauzám. Kedy budeme poznať záver k dúbravskému semaforu a Andrejovi Dankovi.
- Andrej Danko je pripravený niesť zodpovednosť. Politickú a aj trestno – právnu. Vyšetrovanie je už podľa mojich informácií v záverečnej fáze. Za políciu sme si urobili všetku prácu. Boli urobené znalecké posudky, prešetril sa postup polície a teraz je tu krajská prokuratúra, ktorá je pánom tohto konania. Oni musia dospieť k nejakému záveru. Verím v to, pre pokoj v spoločnosti a aj Danka, aby to už bolo uzavreté.
Nikto tak nepreslávil semafory ako Andrej Danko.
- Zastanem si ho. Už niekoľko mesiacov sa z neho robí sranda. On sám vie, že mal konať inak. Ale máme tu správanie iných politikov, pri ktorých konania boli oveľa závažnejšie. Hovorím o pánovi Hellebrandtovi z PS, ktorý neoznámil svoju diagnózu a ohrozil tak matky a otcov v nemocniciach.
Ako ich ohrozil?
- Je podané trestné oznámenie. Nevidel som ho. Hovorili o tom viacerí, že mal vážnu infekčnú chorobu a ohrozil zdravotníkov v nemocnici. O tomto sa v progresívnej časti médií nehovorí a závažnosť v porovnaní so semaforom je nepomerná.
Budete vyvíjať úsilie, aby sa prešetrilo aj trestné oznámenie exposlanca PS?
- Nevyvíjam žiadne úsilie. Nezasahujem ani do jednej živej veci, preto som ani netlačil na rýchle vyšetrenie nehody Andreja Danka. A nebudem ani na pána Hellebrandta. Poriadok v polícií sme urobili a teraz je to na starej známej vete: Padni komu padni.
Trestné oznámenie za sexuálne obťažovanie podala aj exposlankyňa Romana Tabák. V tom čase ste sedeli v parlamente ako opozičný poslanec. Zachytili ste takéto náznaky?
- Nesedel som s nimi v jednom poslaneckom klube.
Sedeli ste s nimi v parlamente.
- Tie reči už boli. Veď strana Igora Matoviča už jedného úchyláka mala. Je na neho podaných niekoľko žalôb, že obťažoval maloleté deti. Tam už polícia koná. Neviem, aký je procesný stav. Späť k vašej otázke. Áno, reči sa šírili, keď sme boli v opozícií, že musel chodiť na koberec. Vtedajší premiér Heger mu musel dohovárať v rámci klubu. Obzvlášť potom, čo sa otvorila téma znásilnení a premlčacích lehôt, tak je dôležité o tom hovoriť. Ak jedna z obetí naberie odvahu a začne rozprávať, možno sa pridajú aj ďalšie. A to nemyslím len v prípade Pročka. Nemyslím si, že je správne hovoriť o téme znásilnenia len vtedy, keď mi to politicky vyhovuje. Problém tu je a mali by sme urobiť všetko, aby sme obete trestných činov motivovali, nech sa neboja. Je to úplne jedno, či je to úchylný poslanec alebo iný magor, ktorý tak ohavné činy robí ženám. Uvidíme, čo sa všetko dozvieme.
Je Slovensko bezpečnou krajinou? Sú policajti tam, kde majú byť a kde ich občania potrebujú?
Máme dostatok policajtov?
Je vôbec záujem Slovákov o prácu policajtov?
Sú dostatočne ohodnotení? Aký je plat policajta?
V minulosti sa hovorilo o pripravovanej reforme polície a dokonca o znížení veku policajtov na 18 rokov. Plánujete reformu?
A čo naše školy? Sú deti v bezpečí vzhľadom na narastajúce násilie?
Odpovede aj na tieto otázky nájdete vo VIDEOROZHOVORE TU