WASHINGTON - Rastúce priemerné teploty a s tým súvisiaci nárast sily hurikánov si môžu v budúcnosti vyžiadať úpravu hurikánovej stupnice používanej na oznamovanie ich ničivosti, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy servera Phys.org.
Národné centrum pre hurikány (NHC) viac než 50 rokov používa na oznamovanie rizika poškodenia majetku Saffirovu-Simpsonovu hurikánovú stupnicu. Rýchlosť vetra hurikánov najnižšej prvej kategórie dosahuje 118,5 až 151,9 kilometrov za hodinu, rýchlosť vetra hurikánov najvyššej piatej kategórie dosahuje najmenej 249,2 kilometrov za hodinu. Celosvetový nárast teploty oceánov však prispieva k posilňovaniu ničivej sily hurikánov, preto klimatológovia Michael Wehner z Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho a James Kossin z nadácie First Street Foundation uvažovali o tom, či otvorená piata kategória dostatočne upozorňuje na riziko a škody hroziace od čoraz silnejších hurikánov.
Wehner uvádza, že globálne otepľovanie spôsobené človekom výrazne zvýšilo teplotu povrchových vrstiev oceánu a troposféry v oblastiach, kde sa tvoria a šíria hurikány, cyklóny a tajfúny. Následkom toho stúpa ich ničivá sila. Hurikány, cyklóny a tajfúny sú v podstate jeden a ten istý fenomén. Rozdielne označenie spôsobuje výhradne výskyt v odlišných oblastiach – v severnej časti Atlantického oceánu a v severovýchodnej časti Tichého oceánu hovoríme o hurikánoch, v severozápadnej časti Tichého oceánu o tajfúnoch, v južnej časti Tichého oceánu a v Indickom oceáne zase o cyklónoch. Klimatológovia analyzovali historické údaje o hurikánoch z rokov 1980 až 2021 a objavili päť búrok, ktoré by spadali do hypotetickej šiestej kategórie.
Hraničnú rýchlosť vetra odvodili na základe búrok nižších kategórií na 308,99 kilometra za hodinu. Všetky búrky presahujúcu túto hranicu sa objavili počas posledných deviatich rokov záznamov. Výsledky podrobného výskumu vedci zverejnili v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Okrem štúdia minulosti sa dvojica klimatológov zamerala aj na simulácie a výskum vplyvu stúpajúcej teploty planéty na zvyšovanie sily hurikánov. Ich modely ukázali, že zvýšenie teploty o dva stupne v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou zvýšilo riziko výskytu hurikánov šiestej kategórie na Filipínach o 50 percent, v Mexickom zálive až o 100 percent.
Najvyššie riziko výskytu týchto búrok podľa štúdie hrozí v juhovýchodnej Ázii, na Filipínach a v Mexickom zálive. Wehner uvádza, že v simuláciách výrazne stúplo riziko výskytu hurikánov šiestej kategórie aj v prípade, že sa podarilo udržať nárast celosvetovej teploty na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s teplotami pred priemyselnou revolúciou tak, ako to vyžaduje Parížska dohoda.
"Informovanie o riziku hroziacom od tropických cyklón je veľmi aktívna téma. Je potrebné zmeniť spôsob informovania o povodniach vo vnútrozemí a pobrežných povodniach. Stupnica vychádzajúca zo sily vetra sa týchto (javov) dotýka iba veľmi okrajovo. Pridanie šiesteho stupňa Saffirovej-Simpsonovej hurikánovej stupnice by tento problém síce nevyriešilo, mohlo by to však pomôcť upriamiť pozornosť na zvýšené nebezpečenstvo hroziace od silných hurikánov (posilnených) globálnym otepľovaním," uvádza Kossin. "Cieľom našich výsledkov nie je navrhovať zmeny stupnice, ale skôr rozšíriť povedomie o nebezpečí hroziacom od vetra hurikánov, ktoré v súčasnosti nesú označenie (najvyššej) piatej kategórie, no ktoré budú s postupom klimatickej zmeny ďalej silnieť," uzatvára Kossin.