Ján Mikolaj
Bratislava - Niektorým samosprávnym krajom sa nepáči, že nedávno prijatý školský zákon posilnil na ich úkor právomoci ministerstva školstva.
Krajskej samospráve bude môcť úrad predpísať, koľko študentov má prijať na jednotlivé odbory stredných škôl. Podľa žúp by však bolo lepšie, ak by táto právomoc zostala plne v ich kompetencii. Nemajú však jednotný názor, či by sa zákon mal preto zmeniť, vyplynulo z ankety ČTK.
"Určovanie štruktúry odborov by malo byť výsostne v právomoci zriaďovateľa, aj keď chápeme záujem štátu na udržaní hospodárskeho rastu krajiny," reagoval hovorca Žilinského kraja Peter Kubica. "Je to zásah do kompetencií samosprávy a vraciame sa k direktívnemu spôsobu riadenia," vyhlásili predstavitelia nitrianskej župy.
Ďalšie samosprávne kraje však nereagovali na možné limity pre prijímanie študentov až tak kriticky. Napríklad Trenčianskemu kraju viac prekáža, že štátni úradníci budú mať silnejšie slovo pri voľbe riaditeľov škôl.
Možnosť ministerstva určiť na žiadosť zamestnávateľov počty prijatých pre študijné odbory sa do školského zákona dostala až na poslednú chvíľu. Zmenu predložila v záverečnej fáze hlasovania bez predchádzajúcich rokovaní v parlamentných výboroch poslankyňa strany Smer-SD Oľga Nachtmannová. Mala podľa nej pomôcť riešiť aktuálnu situáciu, keď napríklad na pracovnom trhu chýbajú absolventi technických smerov. "Rástol počet študentov na gymnáziách, zatiaľ čo odborné školstvo strácalo," tvrdila Nachtmannová.
Župy sú však presvedčené, že najlepší prehľad o potrebe zamestnávateľov majú práve ľudia v regiónoch, a preto bolo zbytočné zákonom zmeniť doterajší stav. "Ministerstvo nemá informácie skôr, ako ich majú školy v regióne a ich zriaďovateľ," zdôvodnila hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobriková. "Je jasné, že región pozná oveľa lepšie špecifické požiadavky trhu práce a vie presnejšie definovať potreby vzdelávania," dodal hovorca Nitrianskeho samosprávneho kraja Stanislav Katrinec.
Školský zákon by mal spustiť očakávanú reformu vzdelávania, aby sa deti lepšie pripravili na reálny život. Zákon však čelil širšej kritike mimovládnych organizácií a časti učiteľov, podľa ktorých nebol dostatočne dopracovaný. Minister školstva Ján Mikolaj výhrady opakovane odmietal a zároveň tvrdil, že so všetkými navrhnutými zmenami súhlasili aj samosprávy.
Kraje sa zatiaľ nezhodli na tom, či sú posilnené právomoci ministerstva školstva pri určovaní počtu žiakov dôvodom na skorú novelizáciu normy. "Určite budeme žiadať úpravu zákona," uviedol Katrinec. Košický samosprávny kraj chce pre zmenu zákona získať aj ostatné župy. Prešovský kraj naopak odkázal, že žiadať úpravu zákona neplánuje.
"Určovanie štruktúry odborov by malo byť výsostne v právomoci zriaďovateľa, aj keď chápeme záujem štátu na udržaní hospodárskeho rastu krajiny," reagoval hovorca Žilinského kraja Peter Kubica. "Je to zásah do kompetencií samosprávy a vraciame sa k direktívnemu spôsobu riadenia," vyhlásili predstavitelia nitrianskej župy.
Ďalšie samosprávne kraje však nereagovali na možné limity pre prijímanie študentov až tak kriticky. Napríklad Trenčianskemu kraju viac prekáža, že štátni úradníci budú mať silnejšie slovo pri voľbe riaditeľov škôl.
Možnosť ministerstva určiť na žiadosť zamestnávateľov počty prijatých pre študijné odbory sa do školského zákona dostala až na poslednú chvíľu. Zmenu predložila v záverečnej fáze hlasovania bez predchádzajúcich rokovaní v parlamentných výboroch poslankyňa strany Smer-SD Oľga Nachtmannová. Mala podľa nej pomôcť riešiť aktuálnu situáciu, keď napríklad na pracovnom trhu chýbajú absolventi technických smerov. "Rástol počet študentov na gymnáziách, zatiaľ čo odborné školstvo strácalo," tvrdila Nachtmannová.
Župy sú však presvedčené, že najlepší prehľad o potrebe zamestnávateľov majú práve ľudia v regiónoch, a preto bolo zbytočné zákonom zmeniť doterajší stav. "Ministerstvo nemá informácie skôr, ako ich majú školy v regióne a ich zriaďovateľ," zdôvodnila hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobriková. "Je jasné, že región pozná oveľa lepšie špecifické požiadavky trhu práce a vie presnejšie definovať potreby vzdelávania," dodal hovorca Nitrianskeho samosprávneho kraja Stanislav Katrinec.
Školský zákon by mal spustiť očakávanú reformu vzdelávania, aby sa deti lepšie pripravili na reálny život. Zákon však čelil širšej kritike mimovládnych organizácií a časti učiteľov, podľa ktorých nebol dostatočne dopracovaný. Minister školstva Ján Mikolaj výhrady opakovane odmietal a zároveň tvrdil, že so všetkými navrhnutými zmenami súhlasili aj samosprávy.
Kraje sa zatiaľ nezhodli na tom, či sú posilnené právomoci ministerstva školstva pri určovaní počtu žiakov dôvodom na skorú novelizáciu normy. "Určite budeme žiadať úpravu zákona," uviedol Katrinec. Košický samosprávny kraj chce pre zmenu zákona získať aj ostatné župy. Prešovský kraj naopak odkázal, že žiadať úpravu zákona neplánuje.
