PEZINOK - Rovnako, ako pri prvom rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka, aj tentokrát bol jeden člen senátu pri rozhodovaní o Kočnerovej vine, prehlasovaný zvyšnými dvoma. Senát sa však jednoznačne zhodol na vine a dôkazoch proti Alene Zsuzsovej.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku v máji tohto roka už po druhýkrát oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka. Odsúdeného mafiána súd oslobodil aj v kauze prípravy vrážd prokurátorov, ktorá bola s Kuciakom spojená. Senátu predsedala sudkyňa Ružena Sabová a na Kočnerovom oslobodení sa trojčlenný senát zhodol v pomere 2:1. Za odsúdenie Kočnera hlasov sudca Jozef Pikna, ktorý nahradil v senáte dlhodobo práceneschopného sudcu Ivana Matela.
Pikna zverejnil k rozsudku aj svoje stanovisko, v ktorom na deviatich stranách opisuje, prečo a aké dôkazy ho presvedčili o tom, že Kočner si vraždu novinára, ako aj prokurátorov, objednal. Topky majú k dispozícii aj anonymizovaný rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Ten má 187 strán.
Rozsudok v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a príprave vrážd prokurátorov
Dôkazy sú jasné
Sudca Pikna vo svojom stanovisku uvádza, že jeho snahou je poukázať na niektoré časti mozaiky tvoriacej podľa jeho názoru presvedčivý a v tomto konaní dostatočne preukázaný obraz spáchania skutku, ktorý je kladený obžalovanému Marianovi Kočnerovi za vinu, a to najmä na motív, ktorý mal Marian Kočner, aby zadal objednávku vraždy Jána Kuciaka, Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho.
"Na úvod je potrebné uviesť, že odlišné hlasovanie jedného člena senátu oproti väčšine senátu o niektorom z výrokov rozsudku a následné zverejnenie odlišného stanoviska nemá byť automaticky vnímané ako vyjadrenie nejednoty či polarizácie v senáte. Najmä nie v situácii, keď o väčšine výrokov predmetného rozsudku hlasoval senát jednomyseľne," uviedol Pikna na začiatok svojho odlišného stanoviska.
Sudca ďalej vysvetľuje, prečo si myslí, že je Kočner vinný a Zsuzsová nekonala svojvoľne. "Samotná Zsuzsová nemala iný motív na objednávku vraždy práve týchto osôb ako taký, ktorý by sa spájal s osobou Mariana Kočnera. Je potrebné posudzovať jej osobu optikou vnímania Mariana Kočnera, ktorý ju ako dôveryhodnú a blízku osobu využíval aj v minulosti na zabezpečovanie svojich cieľov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Alena Zsuzsová Mariana Kočnera obdivovala, bol medzi nimi intenzívny vzťah, keď s ním riešila množstvo aj osobných záležitostí, bola ním finančne podporovaná, čiže nad jej správaním mal nepochybne istú formu kontroly. Je teda potrebné vychádzať pri vyhodnocovaní dôkazov v tomto konaní z premisy, že Marian Kočner mal zásadný vplyv na Alenu Zsuzsovú a jej konanie," píše Pikna.
Za jeden z kľúčových dôkazov považuje aj výppveď Zoltána Andruskóa, ktorá bola podľa neho dôveryhodná. Tá bola podľa sudcu podporená aj výpoveďami Petra Tótha a Dušana Kracinu. Pikna poukazuje na to, že Andruskó od svojho zadržania konštantne tvrdil, že vraždu si objednal Marian Kočner prostredníctvom Aleny Zsuzsovej, ktorú už predtým využíval na rôzne jemu prospešné akcie.
Podľa neho nezrovnalosti, na ktoré sa poukazovalo pri Andruskóovej výpovedi (že Zsuzsová si mala objednať vraždu pre Kočnera, neskôr že Kočner prostredníctvom Zsuzsovej), sú výsledkom toho, že slovenčina nie je Andruskóov materinský jazyk. Hovorí aj o tom, že Zsuzsová musela mať fotografie zo sledovania zavraždeného novinára od Mariana Kočnera. Motívom Kočnerovej objednávky na likvidáciu novinára, boli podľa sudcu práve články Jána Kuciaka, ktorými Kočnera znervózňoval.
Súd správy z Threemy videl inak
Naopak, z rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu vyplýva, že správy z Threemy zvyšok senátu nepresvedčili o tom, že objednávateľom vraždy bol Marian Kočner. Predsedníčka senátu Ružena Sabová to odôvodnila tým, že správy o smrti zakaždým iniciovala Alena Zsuzsová a Kočner jej na to odpovedal len emotikonami či vulgarizmami.
Sudcov nepresvedčila ani známa správa "50→soon – (emotikon)smrtka", ktorú prokurátori aj značná časť verejnosti vysvetľujú ako 50-tisíc eur za vraždnu novinára. Podľa senátu to skôr odkazuje na stranu Cieľ. "To, že by xxxx (Kočner, pozn. red.) otvorene komunikoval so Zsuzsovou o sume 50-tisíc eur ako o odmene pre vrahov v čase 15 minút predtým, ako vrahovia Marček a Szabó prišli na miesto činu, je rozporuplné, pretože ak by bol Kočner páchateľom činu, správal by sa a konal opatrne,“ napísali sudcovia v odôvodnení. Podľa nich by sa Kočner nezviditeľňoval takýmto prejavom a nevystavoval by sa odhaleniu, ale ostal by verný svojmu obvyklému vyjadrovaniu.
Ústne odôvodnenie v máji trvalo takmer tri hodiny a predsedníčka senátu Ružena Sabová už tam uviedla, že Zsuszová si vraždu Kuciaka objednala bez toho, aby o tom Kočner vedel, pretože sa snažila chrániť jeho a aj seba. Keby totiž Kočnera zadržali, nemal by ju kto financovať. Podľa písaomného rozhodnutia používala Zsuzsová Kočnera ako icbrancu a zbraň zároveň a tvoril akýsi štít v spoločnosti okolo Zoltána Andruskóa, v ktorej sa odsúdená pohybovala.
Záverečná reč Aleny Zsuzsovej
Práve to mohol byť, podľa súdu, aj dôvod, prečo povedala Andruskóovi, že vraždu si objednal práve Kočner. Sudcovia sa opierajú aj o výpoveď Aleny Zsuzsovej, v ktorej uviedla, že Kočner o nej vedel, že nemá žiadny zdroj príjmu, že je nespoľahlivá a nezvláda ani predaj realít, ktorým ju poveril. Tvrdila, že by jej nezveril ani stánok s hot-dogmi. "...čo z pohľadu uvedených zistení, nemožno považovať za nezmyselné tvrdenie," píše sa v rozhodnutí. Dôkazná situácia nebola podľa sudcov Sabovej a Stieranku dostatočne silná na to, aby zmazala pochybnosti o tom, že objednávateľom vrážd Kuciaka a prokurátorov bol práve Marian Kočner, preto rozhodli v jeho prospech.
"Po vyčerpaní dosiahnuteľných dôkazov preto súd nemohol spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností dospieť k záveru, že skutok spojený s usmrtením Kuciaka spáchal obžalovaný Kočner,“ uviedli v rozsudku. V kauze bude ešte rozhodovať Najvyšší súd.