BRATISLAVA - Tlačová konferencia k akcii "Rozuzlenie" sa dostala aj ku generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorý v reakcii na ňu napísal na sociálnej sieti rozsiahly status. Na tlačovke si totiž mohol vypočuť veľkú kritiku zo strany Štefana Hamrana, no dôrazne zahlásil, že v trestnej veci vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry osobne vôbec nekonal a dokonca ani nevydal žiadne rozhodnutie.
archívne video
Žilinka status začína so slovami o tom, že niektoré vyjadrenia Hamrana sú neodborné, zavádzajúce a hraničiace s drzosťou. "Zdôrazňujem, že v trestnej veci „vyšetrovateľov NAKA“ som osobne nekonal a nevydal som žiadne rozhodnutie a to ani prezidentom PZ spomínané rozhodnutie podľa § 363 Trestného poriadku o zrušení uznesenia o začatí trestného stíhania," prívzukuje Žilinka.
Takúto nehanebnosť si vyprosujem, tvrdí vytočený Žilinka
"Aj keď v konečnom dôsledku uznesenie podľa § 363 Trestného poriadku podpisuje generálny prokurátor alebo prokurátor poverený konaním v jeho mene, v žiadnom prípade sa nejedná o „rozhodnutie jedného muža“. Také označenie je zavádzajúce a nezodpovedá postupu pri vybavovaní mimoriadnych opravných prostriedkov upravenému v príkaze generálneho prokurátora SR," dodal vytočený Žilinka. "Musím sa veľmi dôrazne ohradiť voči slovám prezidenta PZ, spôsobilým navodiť u občanov domnienku o mojom rozhodovaní ako generálneho prokurátora „pod tlakom, z dôvodu vydierania, či z korupčných dôvodov“. Takúto nehanebnosť si vyprosujem. Zároveň úprimne prajem všetkým verejným činiteľom takú mieru slobody pri rozhodovaní, akou osobne disponujem," neudržal sa generálny prokurátor.
Ak vraj Hamran kriticky poukazoval na „chýbajúci opravný prostriedok proti uzneseniu generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku“, Žilinka mu dáva do pozornosti bod 171. nálezu Ústavného súdu SR z 21. júna 2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270. "Citujem: „Ak by zákonodarca právnou úpravou mimoriadneho opravného prostriedku pripustil preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania ďalším opravným prostriedkom, došlo by k iterácii či reťazeniu opravných prostriedkov, čím by nebolo možné ad absurdum nikdy dosiahnuť stabilitu a nezmeniteľnosť rozhodnutí, a tým by bola hrubo porušená právna istota, ktorej ochranu napokon svojim návrhom sledujú aj navrhovatelia. Právna úprava trestného konania preto nepripúšťa preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania, a to nielen v § 363 ods. 3 Trestného poriadku, ale ani v § 392 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný," pokračuje Žilinka.
