BRATISLAVA - Deti sa o ňom učia v škole ako o básnikovi a ministrovi kultúry. Niektoré mali možnosť vidieť aj hru o živote, kde sa dozvedeli, že jeho manželka trpela paranojou. Hoci sa liečila, po rozvode s Miroslavom Válkom a jeho následnej ďalšej svadbe lieky vysadila a spáchala samovraždu.
Predstaviteľ ľúbostnej poézie, bývalý slovenský minister kultúry Miroslav Válek vydal osem básnických zbierok. Je autorom viacerých kníh pre deti a mládež, esejí a prekladov.
Narodil sa 17. júla 1927 v Trnave, kde vyštudoval obchodnú akadémiu. Po skončení Vysokej školy obchodnej v Bratislave pracoval ako redaktor v rôznych časopisoch a predsedal Zväzu slovenských spisovateľov.
Svoje prvé literárne pokusy uverejňoval Válek v rokoch 1946 – 1948 v trnavskom dvojtýždenníku Plameň, kde mu vyšlo niekoľko lyrických básní, ktoré už v tom čase prezrádzali jeho nesporný talent. Debutoval v roku 1959 zbierkou Dotyky, plnou básní s ľúbostnou tematikou. Nasledovala zbierka Príťažlivosť (1961), kde medzi najznámejšie patrí báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.
V rokoch 1962 – 1966 bol šéfredaktorom v tom čase pre slovenskú literatúru zlomového mesačníka Mladá tvorba, ktorá zohrala po roku 1956 po páde kultu osobnosti (J. V. Stalina) dôležitú úlohu vo vývine slovenskej kultúry. Sústreďovali sa okolo nej mladí literáti, výtvarníci a dramatici, čerpajúci zo slovenského nadrealizmu a medzivojnových avantgárd. V rokoch 1966 – 1967 Válek viedol časopis Romboid a v roku 1968 sa spolupodieľal na obnovení Nového slova.
Válkove verše obsahujú aj básnické zbierky Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965). Obsahovo inak vyznieva básnická skladba Slovo (1976), ktorej kontroverzné prijatie vyplývalo hlavne z Válkovej oddanosti ku komunistickej ideológii. Zbierkou Z vody sa v roku 1977 vrátil k svojej expresívnej ľúbostnej lyrike. Niektoré jeho básne si vybrali ako texty k svojim piesňam známi slovenskí speváci ako napr. Pavol Hammel či Miro Žbirka. Výber z jeho publicistickej činnosti, zameranej na problémy literatúry, ale aj na otázky rozvoja socialistickej kultúry vyšli knižne pod názvom O literatúre a kultúre (1979).
Neodmysliteľnou súčasťou životnej cesty Miroslava Válka bola jeho politická činnosť. Bol slovenským ministrom kultúry v období tzv. normalizácie (1969 – 1988) i členom najvyšších orgánov komunistickej strany. Ako politik sa hlásil k normalizácii, ako minister kultúry sa snažil zmierňovať jej dopad na slovenskú kultúru, brániť ju pred hrubými mocenskými zásahmi totalitného režimu.
Druhou manželkou Miroslava Válka bola dcéra sovietskeho diplomata Zora Zorinová. Keď sa v roku 1961 brali, obaja už boli rozvedení a mali po jednom dieťati. „Veľmi sa zaľúbili, to bolo vidieť,“ uviedla básnikova dcéra Miroslava v dokumente Válek.
Ich vzťah ale narušila Zorina psychická choroba. „Trpela stihomamom, stále sa bála, že ju chce niekto zabiť. Niekedy ste mali pocit, že jej nič nie je. A inokedy som sa v noci zobudil a ona sedela na takom malom stolíku v izbe. Hovorila: Andrej, chcú ma zabiť. Keď som potom volal starému otcovi do Moskvy, prišiel sa pozrieť, hovoril aj s lekármi a navrhoval jej, či sa nechceme vrátiť. Mama bola jednoznačne proti a ja už som tu mal svoj život, chodil som na vysokú školu,“ povedal jej syn Andrej.
Dvojica sa napokon rozviedla, no keď sa Válek oženil aj tretí raz, Zora prestala užívať lieky. V roku 1977 vyskočila z okna bytu na 3. poschodí.
Básnik Miroslav Válek zomrel 27. januára 1991 v Bratislave, dožil sa 63 rokov.
