BRISTOL – Zdá sa, že odveká debata o tom, či bolo prvé vajce alebo sliepka, je ukončená. Expertom sa najnovšie podarilo prísť na správnu odpoveď. Za pomoci skúmania fosílnych a žijúcich druhov zistili, že i keď sliepky existovali skôr, nekládli vajcia. Údajne sa mláďatá na svet dostávali úplne inak.
Vedci to rozlúskli – konečne si myslia, že vedia odpoveď na otázku: čo bolo prvé, kura alebo vajce? Túto otázku si pokladajú takmer všetci, od školákov až po profesorov. Po mnohých, mnohých rokoch sa tímu zo Školy vied o Zemi na britskej Univerzite v Bristole podarilo odhaliť správnu odpoveď. Ich nedávne domnienky naznačujú, že vajcia znášali dinosaurí predkovia kurčiat už pred miliónmi rokov – teda skôr, ako sa kurčatá vôbec vyvinuli. Vedci však teraz zistili, že najskorší plazí predkovia kurčaťa – ktorí prišli ešte dávno pred existenciou dinosaurou – možno v skutočnosti neznášali vajcia. Podľa portálu Unilad bola štúdia publikovaná v Nature Ecology & Evolution a ukázala, že tím vedcov vzal 51 fosílnych druhov a 29 žijúcich druhov a rozdelil ich do dvoch kategórií na preskúmanie: vajcorodé (kladú vajíčka s tvrdou alebo mäkkou škrupinou) a živorodé (rodia živé mláďatá).
Hovorí sa, že títo raní plazí predkovia kurčiat boli živorodé – rodili živé zvieratá a neznášali vajíčka. Tímy v Bristole a Nanjing University v Číne tvrdia, že zatiaľ čo zvieratá znášajúce vajcia s tvrdou škrupinou boli jednou z najväčších inovácií, tento nový výskum je obzvlášť pozoruhodný. Naznačuje totiž, že predĺžená retencia embryí (keď si matka ponechá mláďatá pred pôrodom) bola najvyššou ochranou najmä pre túto skupinu zvierat – takže v podstate vtedy bol pôrod živého kurčaťa bezpečnejší ako znáška vajíčka. „Pred amniotmi boli prvé tetrapody, ktorým sa vyvinuli končatiny z rybích plutiev, väčšinou to bolo obojživelníky. Museli žiť vo vode alebo v jej blízkosti, aby sa mohli kŕmiť a rozmnožovať, ako napríklad moderné obojživelníky, ako sú žaby a mloky,“ povedal profesor Michael Benton z University of Bristol.
Keď pred 320 miliónmi rokov prišli na scénu amnioty, vyvinula sa u nich vodeodolná koža, čím sa podľa Bentona vymanili z vody. Kľúčom však bolo plodové vajíčko. „Naša práca, ako aj práca mnohých iných v posledných rokoch, poslala klasický učebnicový model ‚plazieho vajca‘ do odpadkového koša,“ dodal Benton. Vedúci projektu, profesor Baoyu Jiang, povedal, že spochybnili štandardný pohľad na otázku. Biológovia si všimli, že mnohé jašterice a hady vykazujú flexibilnú reprodukčnú stratégiu. „Niekedy blízko príbuzné druhy vykazujú oboje správanie a ukazuje sa, že jašterice živorodé sa môžu vrátiť k znášaniu vajec oveľa ľahšie, ako sme predpokladali,“ dodal Jiang. Zdá sa teda, že táto debata by sa napokon dala rozlúsknuť, keďže experti prišli na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou bolo prvé kura, nie vajce.
