MADRID — Približne 200 krajne pravicových extrémistov sa v noci na utorok pokúsilo vtrhnúť na cintorín v Madride, kde boli v pondelok pochované pozostatky fašistického vodcu Josého Antonia Prima de Riveru, ktorý inšpiroval vznik diktatúry Francisca Franca.
Ako s odvolaním sa na úrady informovali španielske médiá, policajti im v tom zabránili. Zadržané boli tri osoby, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. Úrady v pondelok exhumovali de Riverove pozostatky a previezli ich z Údolia padlých ležiaceho severozápadne od Madridu na Cintorín sv. Izidora (Cementerio de San Isidro) v španielskom hlavnom meste. De Rivera založil v roku 1933 fašistické hnutie Falanga, za sprisahanie proti republikánskej vláde bol v novembri 1936 popravený. Stal sa tak symbolom a kultovou postavou pre diktatúru generála Franca.
V roku 1959 boli jeho telesné pozostatky prenesené do baziliky v Údolí padlých, ktoré v roku 1957 postavili na príkaz generála Francisca Franca ako pamätník obetiam španielskej občianskej vojny. Francove pozostatky odtiaľ odstránili v roku 2019, čo rozhnevalo krajne pravicových aktivistov. Presun pozostatkov de Riveru je súčasťou snahy španielskej ľavicovej vlády zastaviť uctievanie Francovej diktatúry. Údolie padlých sa postupne mení na pamätník venovaný všetkým obetiam španielskej občianskej vojny, nielen z radov fašistov. Na kopci nad bazilikou stojí 152 metrov vysoký pamätný kríž.
Španielska ľavicová vláda minulý rok schválila zákon o demokratickej pamäti. Ten má vyriešiť záležitosti spojené s dedičstvom Francovej diktatúry z rokov 1939 - 1975 a občianskej vojny. Podporuje tiež pátranie po pozostatkoch obetí pochovaných v masových hroboch po celom Španielsku.
