MOSKVA – Pokiaľ by ruská invázia na Ukrajinu trvala len niekoľko týždňov, maximálne mesiacov, ekonomika najväčšej krajiny sveta by len prosperovala. Z dlhodobého hľadiska sa však stal opačný efekt. Sankcie uvalené západnými krajinami a viac ako rok trvajúce intenzívne boje, spôsobujú Putinovi na tvári čoraz viac vrások.
archívne video
Uvalením sankcií na Ruskú federáciu, ktorá koncom februára zaútočila na Ukrajinu, prišla táto krajina o svetové prvenstvo pre export ropy a zemného plynu. Ruské nerastné bohatstvo je pre vysoké ceny čoraz menej žiadanou komoditou. Ako uvádza Wall Street Journal, rubeľ klesol od novembra 2022 oproti americkému doláru o viac ako 20 percent. Ubudlo aj na pracovnej sile. Mnoho ľudí krajinu opustilo a vyhlásením mobilizácie prišla ruská ekonomika o ďalšie státisíce mužov.
Ruský miliardár Oleg Deripaska varoval, že Rusku dochádzajú financie. "Budúci rok nebudú žiadne peniaze, potrebujeme zahraničných investorov," povedal. V tomto ohľade sa Kremeľ môže spoliehať jedine na Čínu, no scenár budúcej kolónie si Kremeľ nechce pripustiť. "Z dlhodobého hľadiska to s Ruskom vôbec nevyzerá dobre. Moskva prejde na politiku izolácie a stane sa príliš závislou od Číny," vyjadrila sa Maria Shaginová, riaditeľka International Institute for Strategic Studies v Londýne.
Putinov zámer
Putin stavil na to, že obmedzením dodávok ropy a zemného plynu do Európy, presvedčí krajiny tohto kontinentu, aby obmedzili svoju pomoc Ukrajine. Stal sa však presný opak. V Európe sa začali hľadať alternatívy na získanie nerastného bohatstva a podpora Ukrajiny ešte zosilnela. Export z Ruska do Európy sa obmedzil a svetové ceny nerastného bohatstva po počiatočnom skoku prudko klesli. Výsledkom je zníženie ruskej produkcie a nižšie ceny ropy takmer o polovicu oproti minulému roku.
