BRATISLAVA - Už ste unavení z predvolebného diania a netušíte, čo sa v nasledujúcich dňoch môže na politickej scéne udiať? My sa vám to pokúsime načrtnúť aspoň formou scenárov, ktoré by sa reálne mohli odohrať. Krajina sa zmieta v politickej kríze a predčasné voľby už sú zrejme neodvratnou kapitolou politických dejín roka 2023. Môže sa však dovtedy ešte niečo zvrátiť či nás niečo prekvapiť? Sme skutočne v stave, kedy je naozaj možné všetko, a pozreli sme sa preto aj na veľmi nepravdepodobné možnosti.
archívne video
1. Nestihnutie ultimáta prezidentky v podobe dohody na voľbách do konca januára a úradnícka vláda
Azda každému, kto sleduje nejaký ten piatok slovenskú politiku, je jasné, že prezidentka dala vláde a Eduardovi Hegerovi nepriame ultimátum na konanie v prípade dohody na predčasných voľbách. Učinila tak prakticky okamžite po vyslovení nedôvery vláde 78-mimi poslancami v parlamente. Ak sa vláda nezhodne na dohode predčasných volieb do konca januára, tak "prikročí k svojím ďalším ústavným právomociam". Prezidentka už dnes potvrdila, že v tomto kontexte skutočne myslela na vymenovanie náhradnej vlády.
Dokonca dodala, že v prípade zásadného zlyhania v termíne do volieb je hlava štátu pripravená odňať súčasnému kabinetu poverenie a na potrebný čas vymenovať úradnícku vládu.
Po dnešku sa síce javí, že zvyšok koalície sa dohodne na septembrovom termíne, no ak sa tak predsa len do konca januára nestane, prezidentka prikročí k svojím ústavným právomociam a vymenuje úradnícku vládu, ktorá do najbližších volieb bude musieť krajinu previesť ťažkou krízou. Dá sa odhadnúť, že v takomto kabinete by mohli sedieť aj nejakí predstavitelia z Progresívneho Slovenska, keďže aj prezidentka vzišla ako kandidátka z tejto politickej strany.
2. Dohoda na skrátení volebného obdobia do júna
Menej pravdepodobná, no nie úplne zavrhnutiahodná, sa zdá aj možnosť, že sa zvyšok koalície predsa len dohodne na skorších, júnových voľbách. Značne by to urýchlilo kampaň už existujúcich strán, no vystresovalo tie, ktoré ešte nevznikli. Koalícia by k tomuto kroku mohla pristúpiť po kompromise, keďže aj Sme rodina preferovala skôr júnový termín a aby sa stihli schváliť ešte posledné zákony. Táto možnosť sa však javí ako nereálna, pretože už v stredu viaceré koaličné strany deklarovali, že sa skloňuje skôr termín 30. september 2023.
Ak by sa však aj tak strany dohodli na júnových voľbách, nevyhnutne by museli čím skôr schváliť v parlamente ústavný zákon na skrátenie volebného obdobia do konca júna, na čo by potrebovali logicky ústavnú väčšinu - t.j. viac ako 90 poslaneckých hlasov, čo by bol problém hlavne v prípade klubov ako SaS, OĽaNO či Za ľudí, ktorí buď nepreferujú predčasné voľby vôbec alebo preferujú neskorší, jesenný termín.
3. Nečakaná dohoda na novej väčšine do riadnych volieb
Azda najnepravdepodobnejšia možnosť by mohla byť aj tá, že torzo koalície by cez víkend predsa len ešte našlo nejakú tú väčšinu, ktorá by však až po odobrení prezidentkou dovládla do riadnych volieb vo februári 2024. Táto možnosť je však veľmi nereálna až vylúčená, hlavne ak sa pozrieme na aktuálne vzťahy lídrov SaS a OĽaNO, búriacu sa Sme rodinu, ktorá už dlhšie hovorí o jedinej možnosti predčasných volieb, a tie skloňovala aj v prípade dodania podpisov na novú Hegerovu 76-tku.
Dá sa prakticky povedať, že tento scenár by zrejme bola schopná akceptovať iba najmenšia strana - Za ľudí, ktorá ešte začiatkom týždňa cez svoju predsedníčku Veroniku Remišovú hlásala, že sa nebude hlasmi podieľať na podpore predčasných volieb.
4. Dohoda na voľbách v septembri, zaváhanie a nástup úradníckej vlády na dovládnutie
Zakončíme to celé asi najrealistickejším scenárom. Koalícia už v stredu deklarovala, že panuje všeobecná zhoda na znovurozdaní kariet voličmi v septembri 2023, konkrétne koncom tohto mesiaca. Ak sa koalícia dohodne na tomto termíne (a prezidentka navyše priznala, že je schopná akceptovať aj september ako termín volieb), bude zrejme "kúriť a svietiť" až do jesene. Treba opäť zopakovať prítomnosť naštrbených vzťahov a je možné, že sa zvyšku koalície ani v tomto stave nepodarí vydržať ani polroka pohromade, a v tom prípade zasiahne prezidentka a vymenuje na dovládnutie úradnícku vládu.
V hre je však aj to, že sa Eduardovi Hegerovi predsa len podarí do konca septembra "ako tak" vydržať a krajinu previesť do predčasných volieb. Avšak pri pohľade na posledné mesiace je zrejmé, že koalícia každým týždňom nachádza nové a nové konflikty, čo túto situáciu skomplikuje a je otázne, či Hegerov kabinet vôbec dovládne bez toho, aby bodku za týmto volebným obdobím neurobila nakoniec úradnícka vláda vymenovaná prezidentkou. Vo výsledku bude určite zohrávať rolu aj to, či sa Heger rozhodne zostať pri OĽaNO, alebo sa vydá vlastnou cestou, a v tom prípade by mu zrejme pobyt v OĽaNO veľa hlasov pred voľbami nenahral.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
