BRATISLAVA – Zima sa blíži a Slovensko ešte stále nemá žiadny konkrétny plán, ako riešiť energetickú krízu. Zdá sa však, že zásobníky ropy a plynu sú plné. Dokonca viac, než sa pôvodne očakávalo. Nič to však nemení na tom, že si za teplo priplatíme. Podľa Ivana Bošňáka z Dát bez pátosu zimu prežijeme bez problémov a čoskoro príde bod zlomu.
Slovenský plynárenský priemysel nedávno uzavrel zmluvu so spoločnosťou ExxonMobil a ďalej posilňuje bezpečnosť dodávok plynu pre Slovensko. Aj ropy má Slovensko dostatok, zimu by sme tak mali prečkať s dostatočnými zásobami napriek pôvodným obavám. Nový minister hospodárstva však vyjadril isté pochybnosti, no zimu by sme podľa analytika mali prežiť bez problémov.
Archívne VIDEO Hirman na vláde ohľadom cien energií upokojuje verejnosť, nie je dôvod na paniku
Minister hospodárstva má isté obavy
Dostatočné zásoby zemného plynu v plynových zásobníkoch nebudú postačovať na bezproblémové dodávky plynu na Slovensku počas zimnej vykurovacej sezóny. Uviedol to Karel Hirman v diskusnej relácii rádia Expres. „Na to, aby sme preklenuli zimu bez problémov, musíme mať aj dostatočný prítok plynu, nielen dostatok plynu v zásobníkoch,“ uviedol.
„Potrebujeme zachovať dostatočný prítok plynu do európskej siete. Pokiaľ to bude pokračovať tak ako doteraz, tak plynu bude dosť,“ dodal. Potvrdil však, že Slovensko patrí medzi európske krajiny s najviac naplnenými plynovými zásobníkmi. Legislatíva, ktorá bude riešiť energetickú krízu sa má v prijímať už túto stredu. Zastropovanie cien energií je podľa neho jedným zo základných mechanizmov. Opatrenia však podľa jeho slov nemôžu byť plošne rovnaké pre všetkých. „Pomáhať biznisu by bola nedovolená štátna pomoc. Máme napríklad však aj firmy a samosprávy, ktoré majú zabezpečené energie aj na ďalšie obdobie,“ priblížil.
O pár dní príde bod zlomu pre ceny aj použitie plynu
Podľa Ivana Bošňáka minister hospodárstva Hirman správne hovorí o dvoch veličinách - stave a prítoku. „Tie musíme mať "na poriadku". Zásoby = stav už určite máme a naďalej stúpajú a asi sa dostaneme pred koncom októbra ešte vyššie. O prítoku má prehľad jeho ministerstvo hospodárstva a ruší ma, ak nakontrahované dodávky hodnotí ako nedostatočné, posledné vyjadrenia pána tajomníka Galeka hovorili o takmer miliarde m3 dodávok z LNG a z Nórska do konca roka, pričom 5 až 6 miliónov m3 tečie denne aj z Ruska. Každopádne Európa má dnes práve "prítok" v poriadku a na úrovni 7 miliárd m3 týždenne, z čoho je Rusko už len 8 %,“ myslí si.
„Technicky sme už takmer v zimnom období 8 mesiacov od októbra do konca mája a obavy určite pominuli. O pár dní Európa oznámi "plné zásobníky" a to bude bod zlomu pre ceny a aj použitie plynu v plynových elektrárňach. Očakávanou situáciou je kompletné zastavenie dodávok z Ruska a nečakanými situáciami by boli havárie LNG terminálov alebo veľmi krutá skorá a dlhá zima,“ ozrejmil Bošňák.
Slovensko zásobníky sú naplnené na viac ako 80 %
Slovenské zásobníky plynu sú podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka naplnené na viac ako 80 %, je v nich vyše 30 terawatthodín (TWh) plynu, uviedol to ešte minulý týždeň. Z toho 65 % je určených pre slovenský trh. Vďaka dodatočným kontraktom by taktiež malo na Slovensko do konca roka pritiecť ďalších 10 TWh plynu. Do konca vykurovacej sezóny, čiže do konca marca budúceho roku, to bude ďalších 7,8 TWh. Aktuálne sú však zásobníky naplnené na viac ako 85 %.
Zimu prežijeme bez problémov
Potvrdzujú to aj aktuálne dáta, ktoré pravidelne zverejňujú Dáta bez pátosu. Bošňák pre Topky potvrdil, že podľa posledných údajov má Slovensko disponibilné zásoby na vlastnom území v hodnote vyše 30 TWh. „A to je viac ako polročná normálna spotreba celého Slovenska. Máme tretie najvyššie zásoby v Európe voči ročnej spotrebe. Sme na tom v porovnaní s inými krajinami zásobami dobre a vysoko,“ uviedol s tým, že síce nemáme presné dáta o kontrahovaných dodávkach, ale z dostupných informácií je jasné, že by nám zásoby mali stačiť do konca zimy. „Tá sa datuje na koniec apríla 2023. Zimu teda prežijeme určite bez problémov,“ povedal.
Priemerná spotreba plynu na Slovensku počas vykurovacej sezóny je pritom zhruba 32 TWh. „Kým priemerná spotreba plynu počas vykurovacej sezóny sa na Slovensku pohybuje od 32 do 36 TWh, Slovensko má k dispozícii viac ako 38 TWh a toto sa naozaj bavíme iba o tom, čo je v zásobníkoch a čo si zabezpečilo SPP,“ vyčíslil Galek s tým, že do týchto objemov nie je zarátaný plyn z Ruska, ktorý stále tečie.
Bošňák nepredpokladá, že s plynom nastanú problémy. Európa, a aj Slovensko, je totiž pripravená aj na skutočne tvrdú zimu objemom zásob a potvrdených dodávok. „Teraz už striháme meter do konca apríla až mája. Naviac, Európa začala šetriť, o čom svedčí nižšia spotreba v prvom polroku 2022 oproti minulým rokom. Samé dobré správy," skonštatoval Bošňák.
Ďalší krok na ceste k posilneniu nezávislosti Slovenska
SPP reagovalo tlačovou správou z 8. septembra, v ktorej informovali o podpísaní diverzifikačnej zmluvy na nákup skvapalneného plynu LNG so spoločnosťou ExxonMobil, jednou z najväčších svetových verejne obchodovaných medzinárodných energetických spoločností. Obe spoločnosti vyjadrili spoločný záujem na ďalšej spolupráci v strednodobom horizonte. SPP sa tak urobil ďalší krok na ceste k posilneniu energetickej nezávislosti Slovenska, k diverzifikácii zdrojov a ku zvýšeniu bezpečnosti dodávok plynu.
„Uzavretie zmluvy s takým strategickým partnerom, akým je ExxonMobil, nám otvára nové možnosti v dostupnosti zemného plynu a LNG. Dodávky plynu a skvapalneného plynu z rôznych trhov a terminálov v Európe, pre ktoré sme zabezpečili fyzickú prepravnú kapacitu na Slovensko, sa stávajú trvalou a neoddeliteľnou súčasťou obchodného portfólia SPP,“ uviedol po podpise zmluvy s ExxonMobil podpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák.
SPP považuje uzavretie tohto kontraktu za mimoriadny úspech. Prostredníctvom tohto kontraktu dokáže SPP zabezpečovať pre svojich zákazníkov dodávky plynu z juhu. Okrem talianskej infraštruktúry využívajú aj terminál LNG v Chorvátsku, a to popri severnej trase, prostredníctvom diverzifikačného kontraktu na dodávky plynu z ťažobných polí v Severnom mori a stále fungujúcej prepravnej cesty cez Ukrajinu.
Viac ako 65 % spotreby vieme pokryť inak, ako z Ruska
SPP venuje posledné mesiace maximálne úsilie zabezpečeniu plynulých dodávok energií pre všetkých svojich zákazníkov, od veľkých priemyselných odberateľov až po domácnosti. Uzavretím diverzifikačných kontraktov vie spoločnosť podľa svojich slov v súčasnosti pokryť viac ako 65 % spotreby svojich zákazníkov z iného ako ruského zdroja.
Experti SPP aj naďalej vyhodnocujú všetky dostupné možnosti a po ich dôkladnom posúdení spoločnosť prijíma ďalšie potrebné opatrenia. „Pre zimné obdobie je dôležité zabezpečenie kombinácie dostatočných zásobníkových kapacít a celoročného stabilného toku plynu. Vďaka dôslednej príprave patrí Slovensko v tejto oblasti, pred nadchádzajúcou zimnou sezónou, medzi najpripravenejšie krajiny Európy,“ uviedlo SPP.
Slovensko má aj núdzové zásoby ropy
Objem plynu zatlačený zo strany SPP do zásobníkov ku dnešnému dňu, spolu s pravidelnými diverzifikovanými dodávkami, dávajú spoločnosti dostatok optimizmu, že zimnú sezónu 2022/2023 zvládne bez vplyvu na dodávky pre svojich zákazníkov. Pre Slovensko je však z hľadiska dostupnosti dodávok plynu kľúčové, aby bolo zachované fungovanie trhu v Európe a fungujúce cezhraničné prepojenia medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ.
Archívne VIDEO Riešenia energetickej krízy sú podľa Sulíka pripravené: Teraz to treba dotiahnuť
Dobre sme na tom aj so zásobami ropy. „Slovensko má núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov aktuálne na úrovni 98 dní, pričom minimálna úroveň je 90 dní v zmysle Smernice Rady 2009/119/ES zo 14.septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov,“ uviedol pre Topky šéf Správy štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf.
Je dôvod na obavy?
Ľudia sa však stále do istej miery obávajú z nedostatku tepla, ale aj z vysokých cien. Už dnes sú ceny na dvoj- až trojnásobku spred roka. „Výpočet ceny plynu pre domácnosti a malé firmy sa u nás robí odlišne. Je predpoklad, že v rozhodnom období október 2021 až september 2022 bude priemerná cena vo výpočte 3 - 4-krát vyššia ako v predchádzajúcom období október 2020 až september 2021,“ povedal Bošňák.
„Do vzorca chýba už len 10 dní septembra, neviem, prečo kompetentní taja výsledok. Ide o štvornásobok. Tu musí vláda pomôcť energetickými šekmi. Ľudia musia vidieť, že plyn je drahší a treba šetriť, ale na zaplatenie účtu musí vláda núdznym, chudobným a veľmi postihnutým pomocť priamo financiami,“ vysvetľuje.
Zastropovanie cien nie je riešením
Slovensko má nadpriemerne vykúrené verejné priestory, domy, byty a aj školy. Toto nie je podľa Bošňáka v Škandinávii, v Británii, ale ani v nemecky hovoriacich krajinách štandardom. „Zvykli sme si na vysoké teploty doma, máme následne suchý vzduch, málo vetráme a v konečnom dôsledku sme chorľaví. Teraz bude tlak na zmenu. Je to na nás,“ uviedol Bošňák.
Jedným z riešení vlád nielen na Slovensku, ale aj v Európe, o ktorom sa hovorí, je zastropovanie cien. Podľa analytika však regulácia zastropovaním nie je riešenie. „Riešením je vystaviť spotrebiteľovi účet v skutočných cenách za skutočný odber. Ale následne alebo dopredu je potrebné všetkým núdznym, chudobným domácnostiam, rodinám a jednotlivcom poslať keš. Ľudia sa sami rozhodnú čo, koľko a kedy zaplatia a ako upravia svoju spotrebu. Rovnako sa pomoc týka firiem, ktorým by štát mal dať úľavy, či už na daniach, poplatkoch alebo dotáciami na konkrétne výroby a tovary a služby. Ide o prechodné obdobie,“ povedal pre Topky.
Cena plynu razantne klesá. „Oproti maximu z augusta je takmer na polovici. Ceny elektrickej energie budú nasledovať a ešte pred koncom roka predikujeme v Dáta bez pátosu upokojenie trhu, vyššiu ponuku aj plynu, aj elektrickej energie, nižšie ceny a obnovenie aj kontraktov do budúcnosti. Dobre bude,“ dodal.
Riešenie energetickej krízy je podľa Sulíka pripravené
Bývalý minister hospodárstva Richard Sulík predstavil tzv. cestovnú mapu, ktorá obsahuje opatrenia v energetike. Opatrenia sú rozdelené do troch oblastí – elektrina, plyn a teplo a tie sa ďalej delia na domácnosti, priemysel a verejnú správu, resp. opatrenia, ktoré sa týkajú všetkých. Sulík dúfa, že súčasnému ministrovi sa podarí pokračovať tam, kde on skončil. Práve opatrenia v energetickej kríze sú jedným z hlavných bodov septembrovej schôdze parlamentu.
Podľa Galeka je najdôležitejším opatrením zastropovanie cien elektriny a plynu pred domácnosti. V prípade elektriny Európska komisia už posudzuje predloženú zmluvu. Dodal, že pri plyne ide o využitie štandardu bezpečnosti dodávok. Pripravené opatrenia majú podľa Galeka vplývať na cenu plynu, elektriny aj tepla. „Tak, ako sme to na ministerstve hospodárstva nastavili, verím, že na budúci rok sa naozaj žiadnej cenové šoky neudejú,“ uviedol. Dodal, že ak by mali byť reflektované cenové šoky z trhov, teda 1200- až 1500-násobné nárasty, bola by to tvrdá rana pre všetkých odberateľov, preto MH pripravilo zákon o núdzovom stave, ktorý by mohol „tomu najhoršiemu reálne zabrániť“. Verí však, že takýto krok nebude potrebný.
