BRATISLAVA - Klimatická zmena je aktuálne mimo zorného uhla slovenskej vlády a nie je jej prioritou. Myslí si to exminister životného prostredia László Sólymos. Prioritou by podľa neho malo byť obmedzenie vypúšťania emisií. Medzi systémové riešenia radí napríklad zelené renovácie budov a podporu energetickej efektívnosti. Podpredseda mimoparlamentného KDH Marián Čaučík zase pripomenul, že štát by mal uvoľniť viac zdrojov pre samosprávy, ktoré ich môžu využiť napríklad na projekty vodozádržných opatrení.
"Ak spoločne neobmedzíme vypúšťanie emisií vo všetkých sektoroch hospodárstva, extrémne prejavy počasia a zvyšovanie priemernej teploty postupne spôsobia oveľa väčšie lokálne a globálne škody," uviedol Sólymos. Pripomenul aj výzvu Zelená domácnostiam, o ktorú je obrovský záujem, ale zdroje sú minimálne. "Nevyhnutne ich treba zvýšiť na maximum, aby domácnosti mohli prejsť na obnoviteľné zdroje," dodal s tým, že financie by nemali byť problémom, keďže peňazí v oblasti udržateľnosti je veľa, osobitne tých európskych.
Archívne video: Slávnostné ukončenie Letnej školy klimatických lídrov
Podporou energetickej efektívnosti sa podľa neho zníži energetická spotreba, účty za energie i tvorba emisií. "Nemali by sme zabudnúť ani na 15.000 budov spravovaných štátom. Väčšina z nich bola postavená v 50-tych až 70-tych rokoch minulého storočia, tomu zodpovedá ich energetická náročnosť," pripomenul. Štát by mal podľa Sólymosa maximalizovať využitie eurofondov aj v tejto oblasti. "Vláda by mala vytvoriť najmä podmienky a vhodný rámec, ktorý podporí dekarbonizáciu v hospodárstve a spoločnosti," pripomenul exminister. Apeluje na koordinované prijímanie opatrení. "Podľa mňa by to malo byť aj premiérskou témou. Rozhodnutia by sa mali prijímať na základe odbornej diskusie, nie populisticky a z pozície sily," dodal.
Približne 35 percent energie spotrebuje priemysel
Pri energetickej kríze sa podľa Sólymosa nevyužil potenciál rozvoja obnoviteľných zdrojov pre domácnosti ani pre podniky. "Verím, že na budúci rok bude na Slovensku predstavený masívny dotačný program, aby obnoviteľné zdroje boli podporené v maximálnej miere a všade, kde to má zmysel," uviedol. Energetická kríza podľa neho ukázala, že fosílie nielen škodia klíme, ale stali sa i nespoľahlivými pre vojnu na Ukrajine.
Upozornil, že na Slovensku približne 35 percent energie spotrebuje priemysel, pričom v Českej republike štát rozbehol bezúročné pôžičky pre podnikateľov na prechod k obnoviteľným zdrojom. "Pôžičky možno splácať z reálnych úspor. Ide o jednoduché a elegantné riešenie bez dosahu na rozpočet," myslí si Sólymos. Ďalším opatrením môže byť posilnenie odolnosti našich ekosystémov. "Myslím osobitne na prírode blízke hospodárenie v lesoch, tvorbu krajiny, vodozádržné opatrenie či ekologickejší urbanizmus. V popredí však musí zostať znižovanie emisií," povedal.
Čaučík z KDH pripomenul, že jednou z ciest môžu byť aj opatrenia na zvýšenie dostupnosti palivového dreva pre obyvateľov vidieka s nízkym príjmom. Na regionálnej úrovni treba podľa neho podporiť opatrenia na podporu ochrany biodiverzity, na ochranu vodných zdrojov, šetrenie vodou, na revitalizáciu vodných tokov, ako aj na zadržiavanie vody v krajine. Pripomenul aj opatrenia na podporu živočíšnej výroby, napríklad zabezpečenie dostatku maštaľného hnoja na hnojenie pôdy a ústup od priemyselných hnojív, ktoré pôdu devastujú. Zároveň treba podľa neho podporiť zvýšenie sebestačnosti v poľnohospodárskej produkcii, a to podporou predaja "z farmy na stôl".
