TEL AVIV - Podľa výskumu, ktorý realizovali vedci z Univerzity v Tel Avive, sa v ľudských mozgoch počas spánku deje niečo záhadné - tento orgán stráca jednu zásadnú vlastnosť vedomia a ľudia tak v rovnakom okamihu prežívajú niečo, čo je odlišné, ale zároveň podobné tomu, keď sú bdelí. Informuje o tom časopis Nature Neuroscience.
Výskum izraelských vedcov zrejme ponúka možnú odpoveď na otázky spojené s fungovaním mozgu v stave bdelosti a v spánku. V skutočnosti počas spánku tento orgán vypína jednu zásadnú črtu vedomia - schopnosť vnímať a identifikovať zvuky. Práve toto by mohol byť kľúčový faktor, ktorý by mohol pomôcť zistiť, ako mozog sníva. Mapovanie činnosti tohto orgánu u ľudí počas bdelosti a v spánku však nie je jednoduché. Málokto totiž túži po tom, aby mu do neho implantovali elektródy. Experti ale využili lekársky výskum, ktorý sa realizuje na pacientoch s epilepsiou.
"Podarilo sa nám využiť špeciálny medicínsky postup, pri ktorom boli do mozgu epileptikov implantované elektródy, ktoré monitorovali aktivitu v rôznych jeho častiach na účely diagnostiky a liečby. Pacienti sa dobrovoľne prihlásili, aby pomohli preskúmať reakciu mozgu na sluchovú stimuláciu v bdelosti a v spánku," hovorí neurológ a člen tímu Yuval Nir. Elektródy tak umožnili výskumníkom pozorovať rozdiely v reakcii mozgovej kôry, keď boli pacienti v rôznych štádiách spánku v porovnaní so stavom, keď boli bdelí. Na účely štúdie boli použité rôzne zvuky, ktoré sa šírili do okolia cez reproduktory pri posteliach dobrovoľníkov. Odborníci takto v priebehu ôsmich rokov zhromažďovali údaje o viac ako 700 neurónoch (približne 50 na pacienta). Zatiaľ čo reakcia mozgu na zvuk zostala počas spánku do značnej miery zapnutá, došlo k zvýšeniu hladiny alfa-beta vĺn spojených s pozornosťou a očakávaním. Prichádzajúce zvuky boli síce mozgom analyzované, ale neprechádzali do vedomia.
Toto zistenie je v rozpore s predchádzajúcou teóriou o tom, že počas spánku sa signály súvisiace so zvukom v mozgu rýchlo rozpadajú. V skutočnosti zostávajú silnejšie a bohatšie, ako sa predpokladalo, ale dochádza k jednému podstatnému rozdielu v spôsobe, akým sú spracovávané, keď spíme. "Sila mozgovej reakcie počas spánku bola podobná reakcii pozorovanej počas bdelosti vo všetkých špecifických črtách okrem jednej, kde bol zaznamenaný dramatický rozdiel - úroveň aktivity alfa-beta vĺn," uviedla výskumníčka Hanna Hayatová. Tieto vlny (10–30 Hz) sú riadené spätnou väzbou z vyšších častí mozgu. Práve táto reakcia pomáha našej mysli zistiť, ktoré zvuky sú dôležité a treba ich počúvať a rozlišuje, či sú alebo nie sú nové.
Podobný posun smerom nahor vo vzorcoch alfa-beta vĺn bol predtým pozorovaný u pacientov v anestézii, ale nikto nič podobné doteraz neskúmal u spiacich ľudí. Vedci preto označujú výskum za jeden zo spôsobov, ako pochopiť fascinujúcu záhadu, čím sa vedomý mozog líši od toho nevedomého. Zároveň to predstavuje kvantitatívnu a spoľahlivú metódu merania, či niekto je alebo nie je naozaj v bezvedomí, napríklad počas operácie, v kóme, pri kontrole príznakov demencie atď.
