BRATISLAVA - Posledné dni sa vo veľkom rieši, aká bude tohtoročná zima. Nejde tak ani o teploty vonku, ako o teploty vnútri v dome. Európska komisia totiž odporučila všetkým členským štátom, aby vzhľadom na problémy s dodávkami plynu z Ruska znížili spotrebu o 15 percent. A to každá domácnosť. Čo však na tieto slová hovorí expert na energetiku?
Celé sa to začalo ešte v stredu minulý týždeň. Európska komisia totiž vyšla s návrhom koordinovaného zníženia spotreby plynu v Európe do najbližšej jari o 15 %. Podľa komisie by sa tak urýchlila práca na diverzifikácii dovozu energií. Dôvodom je riziko ďalšieho obmedzenia dodávok z Ruska, ktoré využíva export plynu ako zbraň. Rýchle prijatie preventívnych opatrení môže znížiť riziko ohrozujúce Európu aj náklady v prípade ďalšieho alebo úplného výpadku dodávok ruského plynu a zvýši energetickú bezpečnosť Európy, uviedla EK.
Archívne VIDEO Dobré správy pre Slovensko: V zásobníkoch máme dostatok plynu na ďalšiu vykurovaciu sezónu
EK preto predkladá nový legislatívny nástroj a plán zníženia dopytu plynu v Európe. Cieľom je obmedzenie spotreby o 15 %. "Všetci spotrebitelia, verejné inštitúcie, domácnosti, vlastníci verejných budov, dodávatelia energií a priemysel môžu a mali by prijať opatrenia na šetrenie plynom." EK navrhuje novú reguláciu týkajúcu sa opatrení koordinovaného zníženia dopytu. Cieľom stanoveným pre všetky členské štáty je obmedzenie dopytu po plyne v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 o 15 %. Nová regulácia dáva EK tiež možnosť, aby po konzultácii so všetkými členskými štátmi deklarovala úniový stav pohotovosti týkajúci sa bezpečnosti dodávok a nariadila členským štátom zníženie spotreby.
K vyhláseniu stavu pohotovosti môže prísť v prípade vysokého rizika rozsiahleho nedostatku plynu alebo mimoriadne vysokého dopytu po plyne. Členské štáty tiež majú do konca septembra aktualizovať svoje núdzové plány, aby ukázali EK, akým spôsobom chcú splniť cieľ redukcie spotreby, a každé dva mesiace majú EK predkladať správy o pokroku v tejto oblasti.
Čo na to expert?
Čo však na tieto slová hovorí expert na energetiku Vratislav Ludvík? Okrem návrhu Európskej komisie sa totiž Európa musí zaoberať aj tým, že do zásobníkov prúdi plyn len na 40 percent. Rusko sa pritom bráni, že je to z dôvodu nefunkčnej turbíny, ktorú mal kanadský koncern Siemens dopraviť. Ludvík má v tomto smere jasný názor. "Rusko bude mať naďalej snahu plyn dodávať. Myslím si ale, že EÚ po skúsenostiach, ktoré aktuálne má, bude tento plyn považovať za niečo dodatočné, čo speje k zániku," povedal pre portál novinky.cz. Expert pritom pripomenul, že tento problém nezačal vojnou na Ukrajine, ale už oveľa skôr - ešte v októbri minulého roku.
Rusko síce na jeseň minulého roku zaplatilo za zásobníky plynu v Európe, ale neposielalo do nich plyn. A tento problém sa zistil až v čase, kedy zlyhali dodávky zelenej energie z dôvodu nepriaznivého počasia, čím sa zelená energia musela nahradiť plynovými elektrárňami. Avšak, v zásobníkoch komodita nebola. "To bol prvý krok, kedy Rusko vyhlásilo, že dodá toľko plynu, koľko bude Európa požadovať, ale na oplátku chce, aby sa spustil plynovod Nord Stream 2. K tomu ale nedošlo, takže sa nedostatok plynu stal motorom pre ďalší rast cien," upozornil Ludvík.
Snahy Ruska
Čo je však dôvodom týchto krokov Ruska? Expert to vidí jasne - zaistiť si pri menších dodávkach plynu maximálny zisk pre vedenie vojny na Ukrajine. Nečakali však, že Európska únia si povie dosť a bude sa snažiť od závislosti od ruských komodít oslobodiť. Okrem toho sa výrazne zvýšil dovoz skvapalneného plynu LNG z USA, dodávky ponúkajú aj Katar či Angola. Pre Rusko to však bola tvrdá rana. "Ruský plyn odrazu prestal byť zaujímavý a jeho strata sa ukázala ako prekonateľná. To bol ten najhorší moment, ku ktorému mohli Rusi dospieť. Následne urobili ešte jeden zúfalý pokus, keď minulý týždeň rozposlali list o vyššej moci, že nebudú môcť plniť záväzky. Odkaz smeroval spoločnostiam, s ktorými malo Rusko dlhodobý kontrakt. Tam sú definované sankcie pre prípad, že by Rusko nedodávalo plyn, a preto si vymysleli vyššiu moc," ozrejmil Ludvík. Európa však na list nereagovala a Rusko podľa experta spanikárilo, pretože dodávky plynu sú pre krajinu zdrojom príjmov a existenčnou záležitosťou.
Ludvík preto navrhuje, aby v Európskej únii došlo k dohode, kedy by krajiny, ktoré majú dostatok plynu, poskytli komoditu krajine, ktorá má s dodávkami problémy. Ako vysvetlil, obdobná dohoda už existuje, pričom vytvára rovnaké podmienky, ako článok 5 Severoatlantickej aliancie. Vytvorená bola v roku 2009, kedy nedostatok plynu hrozil pobaltským krajinám, avšak dá sa použiť obecne na celú Európu. Ludvík sa však neobáva, že by amerického skvapalneného plynu bol nedostatok. "Globálne je plynu trikrát viac, ako je jeho spotreba. Jeho cena je výrazne nižšia, ako je prax v Európe. Napríklad Bulharsko bolo od dodávok ruského plynu odstrihnuté, ale keďže je pri mori, tak tam tankery vozia americký plyn. A keď sa pozriete na ceny v Bulharsku a zvyšku Európy, tak zaplačete," konštatoval.
Archívne VIDEO Premiér o dodávkach plynu na Slovensko
Ako však dodal, aktuálne ceny plynu sú umelé a vytvorené na základe dojmu, že v Rusku je nedostatok plynu a Európa sa bez neho nezaobíde. To však podľa jeho slov nie je pravda. Vytvára to však dávku neistoty a čím je neistota vyššia, tým je vyššia aj cena komodity. Aj z toho dôvodu si myslí, že v momente, kedy sa ruský plyn stane pre úniu minimálnym zdrojom, klesnú ceny komodity k hodnote, na akej bola na jeseň minulého roku. Okrem toho je podľa experta ťah Európskej únie na zníženie plynu v domácnostiach o 15 percent jasným krokom k tomu, aby sme sa zbavili závislosti od Ruska. Konštatuje, že k nižšej spotrebe plynu však pristúpia aj samotné domácnosti, ktoré sa budú snažiť šetriť pre vysoké ceny komodity.
Ako to vyzerá na Slovensku?
Množstvo ruského zemného plynu, ktorý aktuálne prúdi na Slovensko, je podobné ako pred plánovanou odstávkou baltského plynovodu Nord Stream 1. Vyplýva to z informácií zverejnených prepravcom plynu eustream. Po čiastočnom obnovení prevádzky Nord Stream 1 sa na úrovne spred 11. júla vrátili aj dodávky plynu pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP).
Zatiaľ čo cez východoslovenský vstupný bod Veľké Kapušany priteká na Slovensko cez Ukrajinu dlhodobo okolo 37 miliónov kubických metrov (m3) ruského plynu denne, zo západu cez Lanžhot prichádza od minulého štvrtka (21. 7.) okolo 30 – 33 miliónov m3 plynu. Počas odstávky plynovodu to bolo iba okolo osem až 11 miliónov m3. Oproti máju a začiatku júna je však súčasná dodávka ruského plynu cez západnú Európu o stále o niekoľko miliónov m3 nižšia. Ruský Gazprom obmedzenie dodávok vysvetľuje chýbajúcou turbínou, ktorej vrátenie dočasne po oprave v rámci sankcií zablokovala Kanada.
Pokles dodávok plynu napriek nábehu Nord Stream 1 registruje aj štátny SPP. Ten podľa hovorcu Ondreja Šebestu dostával počas údržby plynovodu od ruského Gazpromu iba 30 % objednaného plynu a po spustení plynovodu vo štvrtok a piatok (22. 7.) sa dodávky zvýšili na 50 % dohodnutého objemu. SPP sa podarilo časť potrebného plynu zaistiť dodávkami skvapalneného plynu LNG a tiež z plynových polí v Severnom mori.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
