BRATISLAVA - Zníženie spotreby plynu a jeho efektívnejšie využívanie je jednou z ďalších možnosti, ako znížiť závislosť od ruských energií a bojovať proti ruskej agresii, ako aj pomáhať zelenej transformácii. Myslí si to premiér Eduard Heger (OĽANO), ktorý víta, že Európska únia zostala v otázke plynu jednotná a solidárna. Informuje o tom na sociálnej sieti.
"Dnes v Bruseli prišlo k ďalšej dohode v rekordnom čase a EÚ urobila veľký krok vpred v otázke zníženia spotreby plynu v rámci prípravy na scenár prerušených dodávok zo strany Ruska. To už avizovalo ich zníženie na 20 percent. Členské krajiny preto dobrovoľne usporia počas najbližšieho vykurovacieho obdobia 15 percent," uviedol Heger. Ocenil tiež, že boli zároveň zohľadnené identifikované slovenské špecifiká, ktoré počas rokovaní posledných dní kolegovia v Bruseli intenzívne presadzovali.
Richard Sulík o výnimkách pre Slovensko v rámci dohody EÚ o úspore plynu
"Išlo o zohľadnenie nášho priemyslu, ktorý má odvetvia s výraznou závislosťou od plynu či vyšší stav naplnenosti zásobníkov. Vďaka tomu máme z výšky úspor ako Slovensko výraznú úľavu," priblížil premiér. Krajiny Únie dosiahli v utorok dohodu o obmedzení spotreby zemného plynu počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. Dôvodom je zvyšujúce sa riziko odstavenia dodávok suroviny z Ruska v najkritickejšom období. Ministri energetiky EÚ schválili návrh, ktorý počíta s dobrovoľným znížením spotreby zemného plynu o 15 percent v období od augusta do konca marca, pričom sa vychádza z priemernej spotreby za posledných päť rokov.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v spolupráci s českým predsedníctvom dohodol pre Slovensko výnimky. Úspory sa nedotknú priemyslu a rovnako sa pre Slovensko použije výhodnejšie referenčné obdobie, keď namiesto priemeru z posledných päť rokov bude referenčným obdobím len posledný rok. Zohľadní sa tiež najmä naplnenosť zásobníkov.
Sulík v dohode o znížení spotreby plynu dosiahol pre Slovensko výnimky
V politickej dohode o znížení spotreby plynu o 15 % v krajinách EÚ sa ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS) počas rokovania Rady ministrov pre energetiku v Bruseli podarilo v spolupráci s českým predsedníctvom dohodnúť pre Slovensko výnimky. Úspory sa nedotknú priemyslu a rovnako sa pre Slovensko použije výhodnejšie referenčné obdobie, keď namiesto priemeru z posledných päť rokov bude referenčným obdobím len posledný rok. Zohľadní sa tiež najmä naplnenosť zásobníkov, uviedlo v utorok Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
Rezort hospodárstva zdôraznil, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, keď štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. Výsledkom je, že zatiaľ čo priemerná spotreba plynu v ôsmich mesiacoch od augusta do marca za posledných päť rokov bola 3,674 miliardy metrov kubických (m3), tento rok (od 1.8. 2022 do 31.3. 2023) je spotreba stanovená v zmysle dnes dosiahnutej dohody a po zohľadnení požadovaných úspor na 3,874 miliardy m3, čiže o 200 miliónov m3 viac. "Toto bolo pri vyjednávaní pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu," uviedol Sulík.
Mechanizmus pre povinné úspory bude využitý len po vyhlásení stavu pohotovosti piatimi krajinami EÚ a po schválení Radou. Členské štáty sa po vyhlásení takejto pohotovosti zaväzujú dosiahnuť 85 % spotreby z vopred určeného referenčného obdobia. Nariadenie pritom zohľadňuje aj mieru naplnenia zásobníkov a do povinnosti úspor nezahrňuje kritický priemysel. Zároveň zohľadňuje aj nárast spotreby počas obdobia po pandémii. Sulík zdôraznil význam spoločného postupu krajín EÚ. Upozornil zároveň na potrebu zohľadnenia potrieb priemyslu a využitia všetkých dostupných zdrojov na zabezpečenie dodávok energií do krajín EÚ a jej susedov, a to vrátane potreby zabezpečenia takého režimu sankcií, ktorý umožní zásobovanie Ukrajiny. Ako tiež uviedol, v rámci EÚ nie je pritom možné ignorovať žiadne zdroje energie, vrátane jadrovej energie. Opakovane vyzval i na pozastavenie súčasného režimu na obchodovanie s emisnými povolenkami, ktorý má negatívny vplyv na ceny elektriny a tepla.
