BRATISLAVA – Koaličná kríza má svoj deadline. Do konca augusta by malo byť jasné, akú vládu bude Slovensko od septembra mať. Niečo nám mohlo napovedať aj víkendové stretnutie premiéra Eduarda Hegera a lídra SaS Richarda Sulíka, no nakoniec sa tak nestalo. Síce boli rokovania podľa oboch konštruktívne, obe strany stále trvajú na svojich požiadavkách. Zdá sa, že nadchádzajúce týždne budú riadne horúce nielen vonku, ale aj vnútri koalície.
Nájsť kompromisné riešenie nebude vôbec jednoduché, najmä keď ani jedna strana nechce ustúpiť. Politológovia sú voči dohode skeptickí, menšinová vláda by bola nestabilná. V hre ešte ostáva možnosť, že by odišli obaja ministri – aj Igor Matovič, aj Richard Sulík. SaS je ochotná diskutovať, ak bude takéto riešenie na stole.
Archívne VIDEO SaS už nie je súčasťou koalície, majú však záujem dovládnuť
Rozhovor bol konštruktívny, no ustúpiť neplánuje ani jedna strana
Premiér Heger síce označil rokovania za konštruktívne a udržanie štvorkoalície za jediné riešenie, no stále Sulíka vyzýva, aby spravil krok späť. „S partnermi bude počas leta diskutovať za zatvorenými dverami a verejnosť oboznámi až s konečným výsledkom,“ uviedol Úrad vlády v stanovisku po stretnutí. „S premiérom Eduardom Hegerom som mal rozsiahly a konštruktívny rozhovor. Množstvo vecí sme si vydiskutovali,“ potvrdil Sulík.
Archívne VIDEO Jasná VÝZVA premiéra: SaS musí urobiť krok späť
Aj naďalej však platí ich pôvodné stanovisko, ktoré odsúhlasili na rozšírenej Republikovej rade SaS. Začiatkom júla vypovedali koaličnú zmluvu a opustili koalíciu. „Sme pripravení podpísať novú koaličnú zmluvu, z ktorej bude vyplývať, že Igor Matovič nebude členom budúcej vlády. Ak sa tak nestane, opúšťajú k 31.8. ministri za SaS vládu,“ uviedol minister hospodárstva a šéf liberálov.
Matoviča si nedáme, no chceme dovládnuť v štvorkoalícii
Od hlavných lídrov sme sa viac nedozvedeli. Napriek niekoľkým otázkam sa dočkáme stále rovnakého stanoviska, keďže budú rokovania prebiehať za zatvorenými dverami. Ich koaliční kolegovia sa však k stretnutiu vyjadrili vo víkendových diskusiách a o niečo viac prezrádzajú aj na sociálnych sieťach.
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš o záveroch stretnutia cez víkend informácie nemal. Predpokladá, že počas týždňa bude mať OĽaNO zrejme predsedníctvo, na ktorom budú jeho členovia hovoriť o ďalšom postupe v koalícii. Cieľ je podľa neho uchovať štvorkoalíciu a dovládnuť do konca. Nesúhlasí ani s názorom, ktorý prezentuje poslanec György Gyimesi o menšinovej vláde. O vláde bez SaS však otvorene v jednom z komentárov hovoril aj minister obrany Jaroslav Naď.
Je nám ľuto, že SaS má potrebu vyvolávať krízu aj v lete
Hnutiu OĽaNO je ľúto, že strana SaS cítila potrebu opäť vyvolávať krízu a obťažovať tak ľudí aj začiatkom leta. „Je nám ľúto, že strana SaS cítila potrebu opäť vyvolávať krízu a obťažovať ľudí aj začiatkom leta. Je to nepochopiteľné najmä po tom, čo sme oznámili doručenie ďalších skvelých výsledkov vlády. Účasť vo vládnej koalícii je o napĺňaní vládneho programu, nie osobných boliestkach a sporoch. Samozrejme platí, že nezmyselnými ultimátami, ktoré sú v rozpore s platnými dohodami, sa vydierať nenecháme. My voči nikomu ultimáta nedávame a veríme v úspešnosť rokovaní tak, aby vláda pokračovala v súčasnom zložení,“ uviedol pre Topky hovorca hnutia Peter Dojčan.
Niekto to vidí na vládu bez SaS, niekto nie
„A jasné, že SaS skončí nielen teraz mimo vlády, ale po ďalších voľbách aj mimo parlamentu,“ uviedol. SaS však opakuje, že im nejde o predčasné voľby a ich prípadná demisia neznamená pád vlády, koniec koalície ani predčasné voľby. Šipoš však riešenie a požiadavky SaS však nepovažuje za také jednoduché, ako si liberáli predstavujú.
Pripomenul, že už pred rokovaním Republikovej rady SaS dalo OĽANO jasne najavo, že odchod Matoviča nie je pre nich prijateľný a je to pre nich „červená čiara“. Požiadavky SaS potvrdila aj šéfka poslaneckého klubu liberálov Anna Zemanová. „Naďalej platí stanovisko SaS, že sme pripravení podpísať novú koaličnú zmluvu,“ uviedla.
Menšinová vláda
O možnosti menšinovej vlády sa diskutuje už dlhšie. Napriek tomu, že vôľou väčšiny je zachovať štvorkoalíciu, hrozba odchodu SaS sa aktuálne zdá byť viac než reálna. Šéf hnutia Sme rodina už vzal pod svoje ochranné krídla troch nezaradených poslancov Romanu Tabák a Jána Krošláka (exOĽaNO) a Jozefa Šimka (exĽSNS). Novú koaličnú zmluvu nechce, prijatím troch poslancov si zatiaľ udržal pozíciu druhej najsilnejšej strany s 20 poslancami, aj keď Tabík údajne nevie o jej prestupe do hnutia.
S troma nováčikmi v Sme rodina by mala koalícia po odchode SaS 72 poslancov. Bez hlasov nezaradených. Museli by prijať ďalších štyroch alebo sa spoliehať na podporu nezaradených. „Menšinová vláda, ak by SaS dodržala svoje slovo a nehlasovala by za vyslovenie nedôvery vláde, je jednou z možností. Ale z pohľadu vládnutia ide o najmenej preferovanú možnosť, pretože takáto forma exekutívno-parlamentných vzťahov si vyžaduje veľa politickej roboty na pôde parlamentu,“ uviedla pre Topky politologička Aneta Világi.
V menšinovej vláde je podľa Világi potrebné hľadať ad hoc podporu pre každý vládny návrh zákona. „A politické strany, ktoré sú aktuálne vo vláde nemajú veľa skúseností s takýmto druhom vyjednávaní,“ uviedla. Strana Za ľudí považuje tento spor za osobný a vyriešiť si ho majú lídri medzi sebou. Ani strana Za ľudí ani hnutie Sme rodina na naše otázky, či vidia priestor na ďalšie rokovania a aký bude ďalší postup, neodpovedali.
Šanca zohnať pár poslancov je tu vždy
„Šanca zohnať pár poslancov je vždy, pretože je veľa tzv. nezaradených poslancov. A keďže títo poslanci nechcú predčasné voľby, pretože prísť o plat poslanca a výhody s tým spojené im môžu urobiť škrt cez ich rodinný rozpočet, môžu sa dať prehovoriť na podporu. Keď nie otvorenú, tak určite skrytú,“ uviedol pre Topky politológ Radoslav Štefančík.
„Stačí, že nebudú hlasovať s opozíciou pri návrhoch na odvolanie členov vlády, že podporia rozpočet a prelomia každé veto prezidentky. A svojou účasťou, resp. neúčasťou na rokovaniach pléna či výborov zabezpečia, aby prechádzali aj tie zákony, pri ktorých v parlamente nie je potrebná absolútna väčšina,“ skonštatoval.
Kompromis? Šanca tu je, no nezaznel jediný náznak
Koaliční lídri však stále hovoria o dovládnutí v zložení štyroch strán, ktoré po voľbách 2020 dostali od ľudí veľký mandát a zostavili vládu. Je však v aktuálnej situácii ešte šanca na kompromis? „Šanca na ďalšie rokovania tu stále je, SaS poskytla čas až do konca augusta, takže z časového hľadiska to nie je problém. Problémom je skôr to, že zatiaľ zo žiadnej strany nezaznel žiadny náznak kompromisu, pričom požiadavky koaličných partnerov sú nekompatibilné,“ uviedla Világi.
Politika je však umenie možného a aj preto by bolo podľa politologičky priskoro tvrdiť, že už k žiadnej dohode dôjsť nemôže. „Aj keď osobne vidím možnosť nájsť kompromis, ktorý by zabezpečiť stabilitu vo vládnej koalícii až do konca funkčného obdobia za nepravdepodobnú,“ myslí si. Priestor na rokovanie je vždy, skonštatoval Štefančík. „Hoci ak príde nejaká strana s ultimátami, priestor sa zmenšuje. Zdá sa, že SaS sa rozhodla, ale nechcela to urobiť zbrklo, lebo potom by sa zvýšila šanca, že vláda padne rýchlejšie. Takto dala Eduardovi Hegerovi dostatok času na to, aby si našiel v parlamente nejakých zatúlaných poslancov a motivoval ich k podpore súčasnej vlády,“ zhodnotil politológ.
Ak na stole pristane požiadavka na odchod Sulíka, zvážime argumenty
Okrem menšinovej vlády alebo vlády s tesnou väčšinou sa diskutuje aj o možnosti, že ak SaS trvá na odchode Matovič a naďalej aj trvať bude, mohla by na rokovacom stole pristáť požiadavka na odchod Sulíka z postu ministra hospodárstva. Ak by takáto požiadavka zo strany partnerov prišla, tak si liberáli vypočujú argumenty a minister sa tým bude zaoberať. „Nie je problém vláda Eduarda Hegera ako celok,“ poznamenala Zemanová. Jediný problém je Matovič.
„Teoreticky by mohol byť v hre odchod Matoviča aj Sulíka z vlády. Na Slovensku máme skúsenosť aj s vládou, v rámci ktorej nefigurovali všetci predsedovia koaličných strán (vláda SMER-SD + SNS + ĽS-HZDS). Prakticky je to však ťažko predstaviteľné, keďže OĽaNO deklarovalo zotrvanie Matoviča v exekutíve ako svoju „červenú čiaru“ a Sulík pri podobnej príležitosti tiež neodišiel z vlády,“ uviedla Világi.
„Áno, myslím si, že keby Matovič odišiel spolu so Sulíkom, tak by sa strany vedeli dohodnúť. Lebo celé toto hašterenie sa je o tom, kto z dvoch chlapcov ďalej dociká. Matovič alebo Sulík?“ uviedol Štefančík. OĽaNO však viackrát zopakovalo, že Matoviča nepustí, keďže už raz minulý rok liberálom ustúpila a z postu premiéra Matovič odišiel rovnako, ako odišiel Marek Krajčí z postu ministra zdravotníctva.
Opozícia pokračuje v zbere podpisov na referendum
Medzitým opozícia nepoľavuje zo svojho plánu. Podpredseda Smeru Richard Takáč vidí naďalej ako riešenie situácie na Slovensku predčasné voľby. Preto opozícia pokračuje v zbere podpisov za referendum o predčasných voľbách. Uviedol, že vyzbieraných majú už okolo 220-tisíc podpisov. Jediný problém súčasnej vlády nevidí v Matovičovi, hovorí o viacerých problémových nominantoch. Ako príklad uviedol špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
Ján Blcháč z mimoparlamentného Hlasu poznamenal, že podpisy im podľa jeho slov aktívne nosia aj samotní ľudia. Nepovedal, či by po voľbách jeho strana išla do vlády, na ktorej čele by bol líder Smeru Robert Fico. Vie si ako premiéra predstaviť svojho straníckeho šéfa Petra Pellegriniho. „Je asi najlepšie pripravený vládnuť,“ uviedol.
