BRISTOL - Aj napriek tomu, že pády sú jednou z najčastejších príčin úmrtí na svete, výskumníci zatiaľ nevedia, ako identifikovať rizikových jedincov. Dôvodom pádov býva často porucha rovnováhy. Experti sa preto vo svojej štúdii pozreli na to, ako súvisí rovnováha so smrťou účastníkov. Zistili, že tí, ktorí nedokázali stáť desať sekúnd na jednej nohe, v priebehu výskumu umreli.
Posledné desaťročia ľudského života sú etapou postupných mechanických porúch. Sila ubúda, kondícia klesá a mozog už nepracuje tak, ako predtým. Okolo 50. roku života sa začínajú prejavovať problémy s rovnováhou. A práve touto problematikou sa zaoberal medzinárodný tím vedcov v oblasti športovej medicíny, ktorý spracoval klinické údaje zozbierané v rámci rozsiahlej prebiehajúcej štúdie o cvičení. Jej výsledky boli zverejnené v časopise British Journal of Sports Medicine.
Participanti výskumu boli vo veku od 50 do 70 rokov, keď ich výskumníci prvýkrát pozorovali. V rámci toho museli stáť na ľavej alebo pravej nohe po dobu desiatich sekúnd, so zdvihnutou nohou zasunutou za stojacou nohu, pričom ruky držali pri bokoch. "Test postoja na jednej nohe sa používa na hodnotenie rovnováhy, ale bežne sa nepoužíva pri klinickom vyšetrení jedincov stredného a staršieho veku," uviedol lekársky vedec Setor Kunutsor z Bristolskej lekárskej fakulty.
Každý účastník mal na úkon tri pokusy. Z 1702 dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili výskumu v období od roku 2009 do konca roka 2020, takmer 350, čo je zhruba jeden z piatich, nedokázalo udržať rovnováhu. Experti následne sledovali zdravie účastníkov v priebehu rokov s podrobným opisom úmrtí a ich pravdepodobných príčin. Viac účastníkov, ktorí neboli schopní udržať rovnováhu, zomrelo počas obdobia štúdie. Naopak, zomrelo iba 4,5 percenta tých, ktorí dokázali úspešne stáť na jednej nohe celých desať sekúnd, v porovnaní s viac ako 17 percentami tých, ktorí to nedokázali.
Príčinou úmrtí v každej skupine bola napríklad rakovina, kardiovaskulárne choroby, ale aj COVID-19. To znamená, že tí, ktorí mali problém udržať rovnováhu, boli vo všeobecnosti menej zdraví, s väčším rizikom ochorenia koronárnych artérií, hypertenzie a cukrovky, čo potenciálne prispelo ku chabému zdraviu a zníženej schopnosti zotavenia. "Súčasné zistenia naznačujú, že desaťsekundový postoj na jednej nohe je potenciálnym praktickým nástrojom, ktorý by sa dal použiť v bežnej klinickej praxi na identifikáciu jedincov stredného a vyššieho veku s vysokým rizikom smrti," povedal Kunutsor.
Odborníci zatiaľ nevedia, do akej miery spolu súvisia test postoja a smrť, pretože ide o pozorovaciu štúdiu. Je možné, že svoju úlohu zohralo aj niekoľko menších faktorov. Jedným z nich môže byť choroba ovplyvňujúca pohybový aparát, čo môže negatívne ovplyvniť schopnosť rovnováhy a zhoršiť celkové zdravie. Napokon je dôležité zohľadniť aj to, že participantmi štúdie boli primárne belosi z bohatšieho prostredia. Je tiež možné, že výskumníci nevzali do úvahy ďalšie faktory, ako napríklad lieky, ktoré by mohli ovplyvniť rovnováhu alebo históriu pádov.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
