PARÍŽ – Po nedeľňajších parlamentných voľbách chýba centristickej koalícii francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona 44 kresiel k absolútnej väčšine. Podľa politológa Christiana Delporta z Univerzity Versailles Saint-Quentin-en-Yvelines si to bude vyžadovať kultúru kompromisu, na akú Francúzsko nie je zvyknuté.
"Prezidentskému táboru chýba k absolútnej väčšine 44 poslancov, čo je veľa. Preto sa bude obracať na 64 poslancov pravice (strana Republikáni a Únia demokratov a nezávislých)," predpokladá analytik. Macronova koalícia Spolu! (Ensemble!) vo voľbách získala 38,63 percenta hlasov a obsadí 246 kresiel v 577-člennom parlamente. Na druhom mieste skončila ľavicová koalícia NUPES Jeana-Luca Mélenchona so 142 kreslami, tretie je krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej s 89 poslancami.
Delporte upozorňuje, že umiernená pravica deklarovala zotrvanie v opozícii voči "macronistom". Expert ale odhaduje, že niektorí pravicoví poslanci sa nechajú zlákať na spojenectvo výmenou za ministerské posty. "Celkovo však pochybujem, že sa podarí vytvoriť stabilné spojenectvo so všetkými z nich. Namiesto toho sa budú musieť o väčšinu usilovať pri každom návrhu zákona, v závislosti od jeho obsahu,". Francúzsko je prezidentskou republikou, ale tieto voľby dodali váhu Národnému zhromaždeniu, opisuje politológ.
"Zvyčajná prax je taká, že skupina koaličných poslancov hlasuje o návrhoch zákonov ako jeden muž a opozícia sa obmedzuje na pozíciu diváka. To už nebude možné. V záujme schválenia reforiem bude potrebné diskutovať a robiť ústupky," hovorí Delporte. Výsledkom toho bude spomalenie legislatívneho procesu a zmena alebo zrušenie základných reforiem – napríklad zvýšenia veku odchodu do dôchodku, myslí si expert. Macron podľa Delporta urobil tri veľké chyby, ktoré viedli k takémuto volebnému výsledku.
"Po prvé, oklamal sám seba, keď zabudol, že 40 percent voličov, ktorí ho znovuzvolili, tak urobilo preto, aby zablokovali krajne pravicovú Marine Le Penovú. Druhou chybou bolo zameranie kampane proti Mélenchonovi a jeho ľavicovej koalícii, pričom úplne zanedbali Národné združenie a jeho schopnosť mobilizovať svojich voličov. Napokon sa domnieval, že Francúzi zabudli na jeho prvý mandát: nespokojnosť s ním je však napriek jeho znovuzvoleniu mimoriadne silná," analyzuje politológ.
Rast extrémov – ľavicových i pravicových – má na svedomí sociálna kríza, napríklad kúpyschopnosti, a kríza identity, ktorá sa týka prisťahovalectva, tvrdí expert. "Mnohí Francúzi majú pocit, že vláda sa o nich nestará, čo sa prejavuje v nízkej volebnej účasti alebo v snahe o radikalizmus: riešenia, ktoré navrhujú Le Penová a Mélenchon, sú veľmi odlišné, ale spája ich práve myšlienka radikalizmu, veľkého zásahu proti elitám, ktoré pohŕdajú ľuďmi a profitujú zo systému, ktorý udržiavajú. Hnutie žltých viest je príkladom. Demonštrácie zmizli, ale nie sila nespokojnosti, ktorá sa v nedeľu prejavila vo volebných urnách," zakončuje Delporte. Volebná účasť v nedeľňajšom druhom kole parlamentných volieb bola pomerne nízka – iba 46,23 percenta. Ide o najnižšiu účasť od roku 1958. Novozvolení poslanci budú mať päťročné volebné obdobie.
