PARÍŽ - Oficiálne výsledky nedeľňajšieho druhého kola volieb potvrdili, že francúzsky prezident Emmanuel Macron prišiel o doterajšiu väčšinu kresiel v parlamente. V 577-člennom Národnom zhromaždení bude mať jeho blok iba 245 kresiel.
Vyplýva to z konečných výsledkov hlasovania, ktoré v noci na pondelok zverejnilo francúzske ministerstvo vnútra. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Prezidentova centristická aliancia Spolu! (Ensemble!) skončila síce s výrazným náskokom na prvom mieste, v dolnej komore parlamentu však získala len 245 kresiel, teda o 44 menej, než potrebovala na zaistenie absolútnej väčšiny, vyplýva z prepočtov AFP.
Druhá skončila ľavicová koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES) pod vedením Jeana-Luca Mélenchona, ktorej poslanci v novozvolenom Národnom zhromaždení obsadia 135 kresiel. Výrazné zisky zaznamenala aj krajne pravicová strana Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej, ktorá si podľa AFP vybojovala 89 kresiel a stala sa tak najsilnejším pravicovým zoskupením v parlamente. Analytici predpovedajú, že po strate parlamentnej väčšiny čaká Macrona, ktorý bol v apríli znovuzvolený na druhé funkčné obdobie, náročné obdobie vládnutia a ťažkosti pri presadzovaní avizovaných reformných plánov.
Podľa pozorovateľov sa bude zrejme musieť dohovárať o schvaľovaní jednotlivých zákonov s pravicovými stranami, alebo sa pokúsiť získať na svoju stranu časť opozičných alebo nezávislých poslancov. Premiérka Élisabeth Borneová avizovala, že hneď od pondelka začne hľadať spojencov v záujme vytvorenia "fungujúcej parlamentnej väčšiny". Priznala však, že povolebná situácia, v ktorej žiaden z blokov nedisponuje väčšinou kresiel, predstavuje riziko pre politický vývoj v krajine.
V novom francúzskom parlamente po voľbách mierne klesol počet poslankýň
V novom francúzskom parlamente zasadne o niečo menej žien než v predchádzajúcom volebnom období, keď tvorili takmer 40 percent poslaneckého zboru, konštatovala v pondelok agentúra AFP. Francúzsko – podľa AFP – zaostáva v rodovej rovnosti v politike. V rebríčku o zastúpení žien v národných parlamentoch, ktorý zostavuje medzinárodná organizácia Medziparlamentná únia (UIP), sa naposledy umiestnilo na 33. zo 185 miest. V roku 2017 voliči svojím hlasovaním "vyskladali" vo Francúzsku parlament, v ktorom ženám pripadlo 39 percent kresiel – čo bolo o 12 percentuálnych bodov viac než v roku 2012 a viac než trojnásobok v porovnaní s rokom 2002, keď žien vo francúzskom parlamente bolo len 12 percent.
Po nedeľňajšom druhom kole volieb má mať francúzsky parlament 215 poslankýň – 37,26 percenta –, zatiaľ čo muži podľa prepočtov agentúry AFP obsadia 362 kresiel. Najnižšiu paritu má – rovnako ako v roku 2017 – pravicová strana Republikáni (LR), ktorá bude mať v parlamente 61 poslancov a z nich len 18 žien, čo je v percentuálnom vyjadrení 29,5 percenta. Naopak, novovzniknutá ľavicová aliancia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES), na čele ktorej stojí 70-ročný líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon, má teraz vo svojich poslaneckých radoch 43,6 percenta žien. Frakcia centristickej koalície Spolu! francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona má 40,4-percentné zastúpenie žien, zatiaľ čo v klube strany Národné združenie (RN), vedenej krajne pravicovou líderkou Marine Le Penovou, pripadá ženám 37,1 percenta kresiel. Politické strany, v ktorých je menej než 50 percent žien, sú v rámci snáh na podporu rodovej rovnosti vo Francúzsku pokutované.
V rokoch 2017-22 boli najviac penalizovaní Republikáni; v roku 2021 dostali za nesplnenie tejto hranice pokutu 1,78 milióna eur. Premiérka Élisabeth Bornová, ktorá ako kandidátka do parlamentu v nedeľu tesne zvíťazila v obvode Calvados v Normandii, je po Édith Cressonovej druhou ženou na poste predsedu francúzskej vlády.
