PASADENA - Článok zverejnený v časopise Live Science sa zaoberá možnosťami, aké má naša civilizácia, ak chce prežiť. Podľa jeho autorov čelíme kľúčovému momentu, kedy musíme vyvinúť technológiu na bezpečné využitie energie potrebnej na únik zo zemegule. V opačnom prípade vyhynieme kvôli nejakej kataklizme.
Život na našej planéte by bolo možné zachrániť objavením obnoviteľnej energie. Inak riskujeme, že ľudstvo jednoducho vyhynie. Najnovší výskum uvádza, že ak dokážeme dosiahnuť prvé a vyhnúť sa druhému, potom by sme sa mohli stať medziplanetárnym druhom už v priebehu nasledujúcich dvesto rokov. "Zem je malá bodka obklopená temnotou. Naše súčasné chápanie fyziky nám hovorí, že sme uväznení na tejto útlej skale s obmedzenými zdrojmi," hovorí hlavný autor štúdie Jonathan Jiang z Laboratória prúdového pohonu v NASA. Ak by však chceli ľudia navždy opustiť Zem, musia drasticky zintenzívniť využívanie jadrovej a obnoviteľnej energie a zároveň chrániť tieto zdroje pred zneužitím na ničivé účely. Podľa vedcov budú obzvlášť kritické nasledujúce desaťročia, ale ak sa ľudstvo dokáže bezpečne odkloniť od fosílnych palív, mohlo by mať šancu na prežitie.
Kardašovova škála
V roku 1964 sovietsky astronóm Nikolaj Kardašov zostavil schému, ktorú neskôr upravil jeho americký kolega Carl Sagan. Slúži na odhad technologickej schopnosti inteligentného druhu. Všetko závisí od energie a od toho, koľko z nej (z akéhokoľvek zdroja) môže druh využiť na svoje vlastné účely, či už ide o skúmanie vesmíru alebo hranie videohier. Napríklad civilizácia Kardašovho Typu I môže využiť všetku energiu dostupnú na domovskej planéte tohto druhu, vrátane fosílnych palív a materiálov, ktoré možno použiť na jadrové štiepenie, a všetku energiu dopadajúcu na túto planétu z jej materskej hviezdy. Pre Zem je to niekde okolo 10^16 wattov. Civilizácie Typu II spotrebujú desaťkrát viac energie a sú schopné využiť celý energetický výstup jednej hviezdy. Typ III môžu zájsť ešte ďalej a využiť väčšinu energie v celej galaxii. Netreba snáď dodávať, že ľudský druh je hlboko pod hranicou Typu I, no naša spotreba energie každým rokom rastie. Čoraz viac ľudí využíva väčšie množstvo energie na obyvateľa, ktorá predstavuje hrozbu pre našu biosféru v dôsledku uvoľňovania uhlíka a znečisťujúcich látok. A navyše sú tu aj prostriedky na skladovanie a dodávanie energie na ničivé účely, akými sú jadrové bomby.
Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje zvýšená spotreba energie, môže byť aj dôvodom, prečo vedci nenašli žiadne dôkazy o existencii vyspelých mimozemských civilizácií. Ak Zem nie je veľmi výnimočná a vývoj života a inteligencie nie je až taký jedinečný, potom by sa galaxia mala hemžiť inteligentnými tvormi. Je síce pravda, že z astronomického hľadiska tu nie sme dlho, ale Mliečna dráha je stará miliardy rokov. Niekto niekde by už teda mohol dosiahnuť štádium Typu III a začať seriózne skúmať galaxiu. Mohol by sa teda s nami stretnúť alebo aspoň zanechať nejaký odkaz. Pokiaľ sme ale vo vesmíre sami, tak život a najmä ten inteligentný sa zdá byť mimoriadne vzácny. Takže možno ho zničí nejaký súbor procesov skôr, ako civilizácia dosiahne vyššie štádiá vývoja.
Väčšina z týchto takzvaných "veľkých filtrov" predstavuje rôzne formy sebazničenia druhov. V podstate ako druh sme už teraz schopní sami sa zničiť bez toho, aby sme prelomili prvú priečku Kardašovovej stupnice. Niekoľko štátov v súčasnosti disponuje nukleárnymi zbrojnými systémami na zničenie každého jedného človeka na planéte. Podľa Jianga sa musíme vyhnúť sebadeštrukcii, kým zvýšime spotrebu energie do bodu, kedy môžeme spoľahlivo existovať vo viacerých svetoch naraz, aj keď len v Slnečnej sústave. Práve prítomnosť ľudí na viac ako jednej planéte môže byť obranou proti sebazničeniu. Lenže dosiahnutie multiplanetárneho statusu si vyžaduje obrovské množstvo energie, ktoré musí vystačiť nielen na zakladanie krátkodobých kolónií, ale aj na udržanie plnohodnotných, sebestačných miest.
Jiang a jeho tím preskúmali najlepší spôsob, ako dosiahnuť stav Typu I. Riadili sa pri tom odporúčaniami Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorý zmapoval dôsledky pokračujúceho nezníženého využívania fosílnych palív. Stručne povedané - ak ľudstvo rýchlo nezmení dodávky energie na jadrové a obnoviteľné možnosti, spôsobí príliš veľa škôd našej biosfére a nebude pokračovať v stúpaní po Kardaševovej stupnici. Štúdia tiež predpokladala ročný 2,5-percentný nárast využívania obnoviteľnej a jadrovej energie a zistila, že o dvadsať až tridsať rokov budú tieto formy využívania energie postupne vytláčať fosílne palivá. Jadrové a obnoviteľné zdroje majú potenciálnu schopnosť neustále rásť vo výkone bez ďalšieho zaťažovania biosféry. Ak budeme pokračovať v súčasnej miere spotreby, dosiahneme stav Typu I v roku 2371.
Experti do výpočtov zahrnuli veľa predpokladov, tolerancia ich odhadu predstavuje zhruba sto rokov. Výpočty predpokladali, že nájdeme bezpečné spôsoby nakladania s jadrovým odpadom a že zvýšená schopnosť využívania energie nepovedie ku katastrofe. V prípade, ak dokážeme udržať tento trend, môžeme pripraviť pôdu na potenciálnu ochranu nášho druhu pre ďalšie generácie, ktoré prídu v priebehu niekoľkých stoviek rokov.