STANFORD - Medzinárodný tím vedcov zhromaždil viaceré enviromentálne štúdie a na základe ich výsledkov vytvoril budúci scenár vývoja našej planéty. Autori uvádzajú, že je potrebné odložiť optimizmus, pretože vyhliadky na život na Zemi sú mizernejšie, ako sa všetci domnievajú. Zároveň apelujú na kompetentných, aby konečne prestali podceňovať alarmujúci stav našej planéty.
Štúdia sedemnástich vedcov z rôznych kútov sveta zosumarizovala výsledky viac ako 150 enviromentálnych výskumov a zhrnula tak informácie o aktuálnom stave našej planéty. Autori načrtávajú pravdepodobné budúce trendy v poklese biodiverzity, hromadnom vymieraní druhov, poškodení klímy a celkovej toxikácii planéty. V článku publikovanom v časopise The Conversation zároveň poukazujú na závažnosť ľudskej činnosti a poskytujú informácie o krízach, ktoré je potrebné neodkladne riešiť. Problémom je aj nadmerná ľudská spotreba a populačný rast, ktoré sa v nasledujúcich desaťročiach takmer určite zhoršia. Škody však budú citeľné po celé storočia a ohrozia prežitie všetkých druhov vrátane ľudí. O aké fakty sa teda vedci opierajú?
Riešenie problému
Najskôr sa zaoberali otázkou, do akej miery odborníci chápu mieru ohrozenia biosféry a jej životných foriem vrátane ľudstva. Výskum totiž naznačuje, že budúce podmienky životného prostredia budú oveľa nebezpečnejšie než sa mnohí vedci v súčasnosti domnievajú. Dôvodom je najmä fakt, že akademici majú tendenciu špecializovať sa na jednu disciplínu. V mnohých prípadoch tak nie sú oboznámení s komplexným systémom, nevidia všetky problémy a ani ich potenciálne riešenia. Pozitívne zmeny môžu brzdiť aj vlády, technickí experti či politici, ktorí odmietajú alebo ignorujú názory vedcov. Veľa kompetentných totiž podceňuje enviromentálnu krízu a oplýva prehnaným optimizmom, na ktorý však podľa autorov článku nemajú dôvod.
Čísla neklamú
Medzinárodný tím hodnotil aj súčasný stav globálneho prostredia. V tomto smere existuje viacero problémov, zhrnuli ich do niekoľkých bodov:
- od revolúcie v poľnohospodárstve pred zhruba 11 000 rokmi klesol podiel biomasy na polovicu. Ľudia od tohto obdobia celkovo zmenili takmer dve tretiny zemského povrchu;
- za posledných 500 rokov vyhynulo asi 1300 druhov, ktoré sú zaznamenané. Oveľa väčší počet však ani nie je zdokumentovaný. Počet populácií živočíšnych druhov sa za posledných 50 rokov znížil o viac ako dve tretiny a hrozí ďalšie vymieranie;
- asi jednému miliónu rastlinných a živočíšnych druhov hrozí vyhynutie. Počet divých cicavcov klesol o štvrtinu v porovnaní s obdobím, kedy ľudia začali kolonizovať planétu. Z mnohých regiónov mizne aj hmyz;
- za 300 rokov prišla planéta o 85 percent mokradí a viac ako 65 percent oceánov je do istej miery ohrozených ľuďmi;
- za menej ako 200 rokov klesol počet koralových útesov na polovicu a podiel morských rias poklesol o 10 percent za každé desaťročie minulého storočia. O 40 percent sa znížil aj počet chalúh, veľkých dravých rýb je o 30 percent menej ako pred sto rokmi;
Zlá situácia sa len zhoršuje
Ľudská populácia dosiahla číslo 7,8 miliardy, čo je dvojnásobná hodnota v porovnaní s rokom 1970. Do roku 2050 sa má počet obyvateľov Zeme zvýšiť na približne 10 miliárd. Viac ľudí však znamená aj väčšiu potravinovú neistotu a s tým súvisiacu degradáciu pôdy, znečistenie plastmi a stratu biodiverzity. Vysoká hustota obyvateľstva zvyšuje aj pravdepodobnosť vzniku pandémií. Vedie tiež k preplneniu oblastí, nezamestnanosti, nedostatku bytov a zhoršujúcej sa infraštruktúre, čo vyvolá konflikty vedúce k povstaniam, terorizmu a vojnám.
Vedci bijú na poplach: Táto KATASTROFA má nastať skôr, než predpokladali, možno už o pár rokov!
Ľudia v podstate vytvorili akúsi ekologickú Ponziho schému (pyramídovú hru). Spotreba ako percento kapacity Zeme na regeneráciu sa zvýšila zo 73 percent v roku 1960 na dnešných viac ako 170 percent. Vysoko náročné krajiny ako Austrália, Kanada a USA používajú na výrobu jednej energetickej jednotky potravín viac jednotiek energie z fosílnych palív. Spotreba energie sa preto v blízkej budúcnosti zvýši, a to najmä v dôsledku nárastu globálnej strednej triedy. A ešte sú tu aj čísla súvisiace s klímou. Ľudstvo už v tomto storočí prekročilo globálne otepľovanie o jeden stupeň Celzia a v období medzi rokmi 2030 a 2052 takmer určite prekročí 1,5 stupňa. Aj keby všetky štáty, ktoré podpísali Parížsku dohodu, ratifikovali svoje záväzky, oteplenie sa do roku 2100 zvýši od 2,6 do 3,1 stupňa Celzia.
Nebezpečenstvo politickej neschopnosti
Výskumníci uvádzajú, že tvorba globálnych politík má ďaleko od riešenia týchto existenčných hrozieb. Zabezpečenie budúcnosti Zeme si vyžaduje rozvážne a dlhodobé rozhodnutia. Bránia v tom ale krátkodobé záujmy a ekonomický systém, ktorý sa sústreďuje na bohatstvo niekoľkých jednotlivcov. Pravicovo populistickí vodcovia s antienvironmentálnymi programom sú na vzostupe a v mnohých krajinách sú protestné skupiny poukazujúce na alarmujúci stav životného prostredia považované za teroristov. Enviromentalizmus sa stal zbraňou, ktorá skôr slúži ako politická ideológia a nie ako univerzálny spôsob sebazáchovy. Finančné dezinformačné kampane, napríklad tie proti klimatickým opatreniam a ochrane lesov, chránia krátkodobé zisky a tvrdia, že zmysluplné environmentálne opatrenia sú príliš nákladné. Vyššie náklady, ktoré prináša nečinnosť, sú však ignorované. Takto je nepravdepodobné, že sa obchodné investície pribrzdia a zabráni sa ekologickej katastrofe.
Zmena kurzu
Aby boli katastrofálne vízie do budúcnosti odvrátené, musia sa zaviesť zásadné zmeny. Autori článku ako aj široká vedecká obec konkrétne navrhujú:
- zrušenie cieľa trvalého hospodárskeho rastu;
- odhalenie skutočných nákladov na výrobu, aby výrobcovia, ktorí poškodzujú životné prostredie, platili za jeho obnovu, napríklad spoplatňovaním uhlíka;
- urýchlená eliminácia fosílnych palív;
- regulácia trhov obmedzením monopolizácie a obmedzenie neprimeraného vplyvu spoločností na politiku;
- zníženie lobovania v podnikoch politickými predstaviteľmi;
- vzdelávanie a posilňovanie postavenia žien v krajinách celého sveta, vrátane poskytovania informácií o plánovaní rodiny;
Nepodceňovať situáciu
Mnoho organizácií a jednotlivcov sa venuje dosiahnutiu týchto cieľov. Ich upozornenia však nepriniesli požadovaný efekt, pretože dostatočne neprenikli do politickej, hospodárskej a akademickej sféry. Odmietanie závažnosti rozsahu problémov, ktorým ľudstvo čelí, nie je však iba naivné, ale najmä veľmi nebezpečné. A veda musí hrať v tejto oblasti veľkú rolu a vedci musia popisovať problémy také, aké naozaj sú. Čokoľvek iné je v lepšom prípade zavádzajúce, v tom horšom predstavuje potenciálnu smrť pre ľudstvo.
