HELSINKI/ŠTOKHOLM - Švédska vládnuca Sociálnodemokratická strana podporuje snahu o členstve v NATO. Vyjadrenie prišlo po tom, ako Fínsko v nedeľu ráno oznámilo, že podá vlastnú žiadosť o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Severské krajiny sa obávajú o svoju bezpečnosť po tom, ako Rusko koncom februára tohto roku podniklo mohutnú ofenzívu na Ukrajinu.
Ruská štátna televízia uviedla, že Kremeľ môže ako odpoveď na vstup dvoch škandinávskych krajín do NATO použiť taktické jadrové zbrane. Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin v telefonáte predostrel svojmu fínskemu kolegovi Saulimu Niinistövi, že vstupom do NATO robí "chybu", ak si myslí, že nebude čeliť "žiadnym bezpečnostným hrozbám". Moskva môže rozmiestniť taktické jadrové zbrane na svojich európskych hraniciach v prípade, ak Fínsko a Švédsko po vstupe do NATO povolia na svojich územiach budovanie vojenských základní.
Švédski sociálni demokrati počas víkendu uviedli, že svoj nesúhlas s členstvom v NATO upustili len niekoľko hodín po tom, čo Fínsko potvrdilo svoj zámer vstúpiť do aliancie, uvádza Daily Mail. Moderátor na Rossiya One povedal: "Dôvodom ich vstupu do aliancie je strach. Pokiaľ však budú jej členmi, ich obavy sa ešte zvýšia. Keď sa základne NATO objavia vo Švédsku a Fínsku, Rusko sa bude cítiť oslabené. Na vyrovnanie mocenskej rovnováhy nebude mať inú možnosť ako nasadiť taktické jadrové zbrane."
Rozmiestnenie jadrových hlavíc
Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev sa pred nejakým časom vyjadril, že Rusko by mohlo rozmiestniť jadrové zbrane a hypersonické rakety vo svojej exkláve Kaliningrad medzi Poľskom a Litvou v reakcii na severské rozširovanie NATO. Jedným z pôvodných predpokladaných zdôvodnení februárovej invázie Moskvy na Ukrajinu bolo zastavenie rozširovania NATO. Tento plán však stroskotal na úplnej čiare, keďže obidva škandinávske štáty sa budú pokúšať o vstup do aliancie.
Vstup do aliancie
Švédsko bolo počas druhej svetovej vojny neutrálne a zostalo mimo vojenských aliancií viac ako 200 rokov. Obrat zo strany premiérky Magdaleny Anderssonovej, ktorá je proti členstvu v NATO od začiatku jeho vzniku, zabezpečuje pevnú väčšinu vo švédskom parlamente. "Európa, Švédsko a švédska verejnosť žijú v novej a nebezpečnej realite. Najlepšou voľbou pre zabezpečenie bezpečnosti Švédska a švédskeho ľudu je pripojiť sa k NATO," ozrejmila. Mnohí švédski politici uviedli, že ich podpora je podmienená rozhodnutím Fínska vstúpiť do aliancie.
Necelé tri mesiace po tom, čo Vladimir Putin 24. februára nariadil svojim jednotkám inváziu na Ukrajinu, je zmena politického myslenia Fínska a Švédska obrovským zvratom v ich vojenskej neangažovanosti. Očakáva sa, že fínsky parlament toto rozhodnutie schváli v najbližších dňoch, ale po veľkej podpore verejnosti sa to považuje len za formalitu. Formálna žiadosť o členstvo bude predložená centrále NATO v Bruseli s najväčšou pravdepodobnosťou niekedy budúci týždeň.
USA, NATO a Turecko
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken počas konferencie NATO v Berlíne vyjadril presvedčenie, že členské štáty aliancie túto ponuku podporia. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na poslednú chvíľu vyjadril námietky. "Takmer zo všetkých strán som počul veľmi silnú podporu pre vstup Fínska a Švédska do NATO. Som presvedčený, že dosiahneme konsenzus," povedal.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa vyjadril, že Turecko neblokuje potenciálne ponuky Švédska a Fínska na členstvo a vyjadril dôveru na vyriešenie deklarovaných obáv Ankary. "Turecko dalo jasne najavo, že jeho zámerom nie je blokovať členstvo Fínska a Švédska," povedal Stoltenberg. Fínsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú viac ako 1300 km. Ak by bola žiadosť Fínska ratifikovaná, hranica medzi Ruskou federáciou a NATO by sa zhruba zdvojnásobila.
