MARIUPOL - Chorá a vychudnutá Vanda Semjonovna Obiedková (†91) počas posledných dvoch týždňov svojho života nedokázala ani vstať. Zomrela 4. apríla, ale nie pokojne na starobu vo vlastnej posteli, ale ako obeť strašnej vojny v 21. storočí, ktorá zachvátila jej rodné mesto. Pred viac ako osemdesiatimi rokmi sa jej podarilo utiecť nacistom, tentoraz tyranom neunikla.
Keď Obiedková mrzla a prosila o vodu v jednom z mnohých suterénov v Mariupole, kde sa ľudia ukrývajú už takmer dva mesiace pred vojnou, zaujímala ju len jedna vec: "Prečo sa toto deje?" Jej dcéra Larissa sa len niekoľko hodín po tom, čo s rodinou dorazila na bezpečné miesto, cez slzy vyjadrila: "Mama si takúto smrť nezaslúžila." Bezmocne sledovala, ako sa z nej vytráca život. Zostala pri nej až do poslednej chvíle, uvádza Chabad News. Po jej smrti Larissa spoločne s manželom riskovali svoje životy, aby mohli Vandu pochovať. Počas nepretržitého ostreľovania kopali hrob v parku necelý kilometer od Azovského mora.
"Celý Mariupol sa zmenil na jeden veľký cintorín," hovorí rabín z Mariupolu Mendel Cohen. Obiedková a jej rodina boli už mnoho rokov aktívnymi členmi tamojšej židovskej komunity. "Vanda Semjonovna prežila nepredstaviteľné hrôzy. Bola to láskavá, milá žena a výnimočný človek, ktorý navždy zostane v našich srdciach," povedal rabín. Od začiatku vojny pracuje na plný úväzok pri evakuácii členov komunity. Začiatkom tohto týždňa sa mu podarilo evakuovať Larissu a jej rodinu.
Kruté chvíle už v detstve
Vanda sa narodila v Mariupole 8. decembra 1930. V októbri 1941 vstúpili do mesta nacisti a začali "zozbieravať" miestnych Židov. Keď "esesáci" prišli k nim do domu a odviedli jej mamu Máriu, dievčatku sa podarilo ukryť pred Nemcami v pivnici. Zostala úplne ticho, čo ju nakoniec zachránilo.
20. októbra 1941 Nemci popravili v priekopách na okraji Mariupolu 9 000 až 16 000 Židov vrátane Obiedkovej rodiny. Dievča neskôr nacisti zadržali, no rodinní známi ich presvedčili, že je Grékyňa. Jej otcovi, ktorý nebol Žid, sa ju potom podarilo dostať do nemocnice, kde zostala až do oslobodenia Mariupolu v roku 1943.
V roku 1954 sa Vanda vydala, keď bol Mariupol známy pod sovietskym menom Ždanov. Celý svoj život strávila v meste. Posledné roky života prežila v jednej domácnosti so svojou dcérou. "Mama milovala Mariupol, nikdy odtiaľto nechcela odísť," hovorí.
Ruská ofenzíva na Mariupol
Keď sa začiatkom marca tohto roku začalo ostreľovanie mesta, rodina sa presťahovala do pivnice susednej teplárne. Jediná pomoc sa im dostávala zo synagógy a komunitného centra rabína. "Nebola tam voda ani elektrina. Nemali si ako kúriť a spali v strašnej zime," hovorí Cohen. Larissa sa celý ten čas starala o svoju imobilnú matku, ale ako dodáva "nemohli sme pre ňu nič urobiť. Žili sme ako zvieratá!"
Dvaja ostreľovači si vybudovali pozície v blízkosti najbližších zdrojov vody, takže každá cesta tam bola mimoriadne nebezpečná. Navyše z neba neustále padali bomby. "Vždy, keď spadla bomba, celá budova sa otriasla. Moja matka stále hovorila, že si nič podobné z čias Veľkej vlasteneckej vojny (druhej svetovej vojny) nepamätá. Je mi strašne ľúto ľudí z Mariupolu. Všetko je preč. Naši rodičia chceli, aby sme žili lepšie ako oni, ale história sa opakuje," dodala Larissa.
