BRATISLAVA – Je dôležité, že aktuálna séria rokovaní ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, šéfom únijnej diplomacie Josepom Borrellom, ale aj slovenským premiérom Eduardom Hegerom prebiehala priamo v Kyjeve. V TASR TV to konštatoval publicista Juraj Hrabko.
Dodal, že po stiahnutí vojsk Ruskej federácie z oblasti Kyjeva je jednoduchšie garantovať v ukrajinskom hlavnom meste bezpečnosť európskych politikov. „Lídri ukazujú svetu, že sa neboja cestovať do Kyjeva. A že s ukrajinským prezidentom rokujú aj osobne a nie iba pomocou techniky,“ povedal Hrabko. Sťahovanie ruských vojsk z oblasti Kyjeva podľa neho tiež otvára možnosť vytvorenia medzinárodnej komisie na prešetrenie podozrení zo zločinov proti ľudskosti v Buči a ďalších mestách.
Skutočnosť, že sa slovenský premiér nezúčastnil na ceste poľského, slovinského a českého predsedu vlády do Kyjeva ešte v čase, keď bolo mesto priamo pod tlakom ruských ozbrojených síl, však Hrabko aj tak považuje za premárnenú historickú príležitosť. Pripomenul však, že Heger bol aspoň pozvaný na rozdiel od maďarského premiéra Viktora Orbána. Upozornil, že rozdielne názory na ukrajinskú krízu môžu v budúcnosti výrazne limitovať spoluprácu V4.
Kotleba môže prešvihnúť voľby
Hrabko reagoval aj na právoplatné odsúdenie lídra ĽSNS Mariana Kotlebu v kauze šekov. Právoplatný rozsudok znamená pre neho stratu poslaneckého mandátu a otáznu možnosť kandidovať v nasledujúcich parlamentných voľbách. „Bude môcť opätovne kandidovať na poslanca až v prípade, že trest bude zahladený,“ upozornil Hrabko s tým, že môže voľby „prešvihnúť“. „Až po skončení podmienky sa dozvieme, či sa bude alebo nebude môcť zúčastniť na parlamentných voľbách,“ zhrnul.
Odsúdenie lídra politickej strany za prejav sympatií k extrémizmu však podľa Hrabka otvára pred generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom otázku opätovného posúdenia možnosti podať na súd podnet na rozpustenie strany. „Faktom, že ĽSNS má ako jediná zo všetkých politických strán na Slovensku súdnu pečiatku, že je štandardnou politickou stranou. Ale aj českú Delnickú stranu zakázali až na druhýkrát,“ uzavrel Hrabko.
