WASHINGTON - Pitie kávy, najmä dve až tri šálky denne, nie je podľa nedávnej štúdie spojené len s nižším rizikom srdcových chorôb a nebezpečných srdcových rytmov, ale aj s dlhším životom. Tieto analýzy poskytujú uistenie, že káva môže v skutočnosti chrániť srdce. Kávové zrná majú na organizmus priaznivý vplyv.
Keďže káva môže zrýchliť srdcovú frekvenciu, niektorí ľudia sa obávajú, že jej pitie by mohlo vyvolať, resp. zhoršiť určité srdcové problémy. "Naše zistenia však naznačujú, že denný príjem kávy by ste nemali zanedbávať, ale skôr by mal byť zahrnutý ako súčasť zdravej výživy pre ľudí so srdcovými ochoreniami i bez nich," povedal profesor a kardiológ z Alfred Hospital and Baker Heart Institute v austrálskom Melbourne a vedúci autor štúdie Peter Kistler. Jej výsledky boli prezentované na zasadnutí Americkej vysokej školy kardiológie vo Washingtone.
Experti zistili, že pitie kávy má buď neutrálny účinok na organizmus, čo znamená, že neškodí, alebo bolo spojené s výhodami pre zdravie srdca. Kistler a jeho tím použili údaje z UK BioBank, rozsiahlej databázy so zdravotnými informáciami od viac ako pol milióna ľudí, ktorí boli sledovaní najmenej desať rokov. Výskumníci sledovali medzi ľuďmi s kardiovaskulárnymi chorobami aj bez nich rôzne úrovne spotreby kávy a vzťah s problémami srdcového rytmu (arytmie), s kardiovaskulárnymi ochoreniami, vrátane ochorenia koronárnych artérií, so srdcovým zlyhaním a mŕtvice, a s úmrtím súvisiacim so srdcovými komplikáciami. Pacienti boli zoskupení podľa toho, koľko kávy denne vypili. Buď nepili kávu vôbec, pili menej ako jednu šálku denne, jednu šálku denne, dve až tri šálky denne, štyri až päť šálok denne a viac ako päť šálok denne.
V rámci prvej štúdie vedci skúmali údaje od 382 535 jedincov bez známeho srdcového ochorenia, aby zistili, či pitie kávy zohralo úlohu pri rozvoji srdcových chorôb alebo mŕtvice počas desiatich rokov sledovania. Priemerný vek účastníkov bol 57 rokov, polovicu tvorili ženy. Zistilo sa, že pitie dvoch až troch šálok kávy denne má najväčší prínos, čo sa premietlo do o 10 až 15 percent nižšieho rizika vzniku ischemickej choroby srdca, srdcového zlyhania, problémov so srdcovým rytmom alebo úmrtia z akéhokoľvek dôvodu. Riziko mŕtvice alebo úmrtia súvisiaceho so srdcom bolo najnižšie u ľudí, ktorí pili jednu šálku kávy denne.
Druhý výskum zahŕňal 34 279 jedincov, ktorí trpeli na začiatku nejakou formou kardiovaskulárneho ochorenia. Príjem kávy pri dvoch až troch šálkach denne bol spojený s nižšou pravdepodobnosťou úmrtia v porovnaní s ľuďmi, ktorí kávu nepili vôbec. Dôležité je, že konzumácia akéhokoľvek množstva kávy nebola spojená s vyšším rizikom problémov so srdcovým rytmom, vrátane fibrilácie predsiení (AFib), čo je podľa Kistlera často to, čoho sa lekári v súvislosti s pitím kávy obávajú. Z 24 111 ľudí zahrnutých do analýzy, ktorí mali na začiatku arytmiu, bolo pitie kávy spojené s nižším rizikom úmrtia. Napríklad ľudia s AFib, ktorí pili jednu šálku kávy denne, mali takmer o 20 percent menšiu pravdepodobnosť úmrtia ako ľudia, ktorí nepili kávu.
Ako teda môžu kávové zrná prospieť srdcu? Ľudia často stotožňujú kávu s kofeínom, ale kávové zrná v skutočnosti obsahujú viac ako sto biologicky aktívnych zlúčenín. Tieto látky môžu pomôcť znížiť oxidačný stres a zápaly, zlepšiť citlivosť na inzulín, zvýšiť metabolizmus, inhibovať vstrebávanie tukov v čreve a blokovať receptory, ktoré sa podieľajú na abnormálnych srdcových rytmoch.
V tretej štúdii odborníci zisťovali, či existujú nejaké rozdiely vo vzťahu medzi kávou a kardiovaskulárnymi ochoreniami v závislosti od toho, či niekto pije instantnú alebo mletú kávu alebo kofeínovú či bezkofeínovú kávu. Opäť sa ukázalo, že dve až tri šálky denne sú spojené s najnižším rizikom arytmií, upchatia srdcových tepien, mŕtvice alebo srdcového zlyhania bez ohľadu na to, či preferovali mletú alebo instantnú kávu. Nižšia miera úmrtnosti bola pozorovaná pri pití všetkých druhov kávy. Káva bez kofeínu nemala priaznivé účinky proti náhodnej arytmii, ale redukovala vznik kardiovaskulárnych ochorení s výnimkou srdcového zlyhania. Podľa Kistlera zistenia naznačujú, že kofeínová káva je všeobecne zo zdravotného hľadiska výhodnejšia a pri pití bezkofeínovej kávy neexistujú žiadne kardiovaskulárne výhody.
Spomínané výskumy ale majú niekoľko dôležitých obmedzení. Vedci neboli schopní kontrolovať stravovacie faktory, ktoré môžu hrať úlohu pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Rovnako nezohľadnili to, či si účastníci do kávy dávajú smotanu, mlieko alebo cukor. Účastníci boli prevažne europoidnej rasy, takže je potrebné vykonanie ďalších štúdií, či sa tieto zistenia vzťahujú aj na iné populácie. Počet denne vypitých šálok kávy v neposlednom rade uvádzali samotní účastníci, pričom toto číslo nemuselo zodpovedať realite.
