BRATISLAVA/KYJEV - Ruská invázia trvá už viac ako mesiac. Vojna má obrovské následky. O život prišlo mnoho civilistov, vojakov i detí. Ukrajinské mestá čelia humanitárnej kríze a mierové rokovania zatiaľ nepriniesli výsledok. Dokedy vojna potrvá? Do akej miery je jadrový útok reálny? Má ruský prezident Vladimir Putin ešte nejaké eso v rukáve?
Aj na tieto otázky odpovedal v rozhovore pre Topky Jan Ludvík, český expert na vojnu a stratégie z Katedry bezpečnostných štúdií Karlovej univerzity. Síce nikto nevie predpokladať ako a kedy vojna skončí, scenárov je niekoľko. Buď dosiahnu dohodu relatívne rýchlo, alebo bude intenzívna vojna pokračovať, no stať sa môže aj to, že konflikt zamrzne. Pokiaľ má však podľa neho niekto pocit, že by NATO chcelo zničiť ruskú armádu a zmeniť ruský režim, mal by si nechať vyšetriť hlavu.
Ako po mesiaci vojny hodnotíte tento konflikt?
Tá vojna je v mnohom prekvapivá. Myslím, že pre veľkú väčšinu ľudí, s výnimkou malej skupiny vojenských analytikov, bola samotná skutočnosť, že v Európe môže vypnuknúť tradičný ozbrojený konflikt medzi štátmi, veľkým šokom. Nás ako vojenských analytikov prekvapil skôr priebeh bojov. Ruská armáda, ktorá bola považovaná za najsilnejšiu v Európe, má na Ukrajine prekvapivé problémy, ktoré sa jej ani po mesiaci bojov nepodarilo prekonať.
Rusku plány nevyšli tak, ako si pôvodne mysleli. Ukrajina sa bráni oveľa lepšie, ako sa očakávalo a Rusko utrpelo značné straty. Myslíte si, že má Putin ešte nejaké eso v rukáve, ktorým by prekvapil a zvrátil priebeh vojny?
Je veľmi ťažké hovoriť o zvrátení priebehu vojny, keď nevieme, aký ten priebeh vojny presne je. Vieme, že Rusko utrpelo obrovské straty a nedosiahlo svoje pôvodné ciele. Na druhej strane však vieme veľmi málo o situácii ukrajinskej armády. S týmto limitom potom môžeme povedať, že nie je pravdepodobné, že by Rusko malo nejaké zázračné esá v rukáve, ale stále má cesty, ktorými môže Ukrajinu vojensky poraziť.
Môže preskupiť sily a odstrániť operačné chyby, ktorých sa ruské sily dopúšťajú a ktoré sú tou najvýznamnejšou príčinou ruských neúspechov. Rovnako si treba uvedomiť, že Ukrajina plne mobilizovala všetky sily, zatiaľ čo Rusko bojuje len silami svojej "mierovej" armády. Ruské vojská tak bojujú proti pomerne výrazne početnejšiemu protivníkovi. Moskva môže teoreticky mobilizovať svoje zdroje, hoci je otázka, do akej miery je to politicky priechodné a ako by na to reagovala ruská spoločnosť. A nakoniec má Rusko, samozrejme, možnosť použiť jadrové zbrane. To by bolo neuveriteľne riskantné a mohlo by to viesť k zničeniu ľudskej civilizácie, ale ak by Rusko malo pocit, že volia medzi možnosťou zničenia ľudskej civilizácie a istotou zničenia Ruska, potom by mohlo skutočne siahnuť po použití jadrových zbraní.
Krajiny NATO posilňujú svoje východné hranice, Putin to vníma ako hrozbu. Viackrát sa vyjadril, že to bude vnímať ako zásah do vojny. Problémom pre neho je aj to, že Slovensko uvažuje o darovaní protivzdušného systému S-300, ak dostane adekvátnu náhradu. Myslíte si, že by mohol, resp. bol schopný zaútočiť aj na členskú krajinu NATO, napr. Slovensko alebo Poľsko?
Ak bude NATO rozmiestňovať jednotky NATO na území NATO a Ukrajine pomáhať iba dodávkami zbraní, potom je útok na členské krajiny NATO nepravdepodobný. Podľa odhadov je 75 percent ruských bojových jednotiek nasadených na Ukrajine. Tie sily utrpeli veľké straty a tie straty budú s veľkou pravdepodobnosťou najväčšie u elitných jednotiek, ktoré sú nasadené v tých najťažších situáciách. Rusko tak má len obmedzené možnosti, ako na NATO zaútočiť a je v jeho najlepšom záujme konflikt udržať obmedzený.
Čo by sa stalo v prípade, žeby hranicu prekročila zblúdilá strela? Niektorí odborníci totiž uviedli, že sa to môže stať aj „náhodou“, keďže kalibrácia nemusí byť stále presná, najmä v prípade, ak padne 20 km od hraníc ako v prípade Poľska. Bolo by to považované automaticky za útok alebo by to NATO prehodnocovalo?
Zblúdilá strela určite neznamená automaticky aktiváciu článku V a takmer určite netrafí nič strategicky dôležité.
Pozn. red.: Článok 5 NATO hovorí o tom, že zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Doteraz bol kľúčový článok použitý iba raz - po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 na Spojené štáty.
Ruský prezident zároveň pripomenul jadrovú hrozbu a uviedol, že Rusko by pri existenčnej hrozbe zvážilo aj použitie jadrových zbraní. O tomto sa viedlo veľa debát, je to stále len psychický tlak z jeho strany?
Rozhodne by som túto hrozbu nezľahčoval, ale zároveň to nie je dôvod na paniku. Možnosť použitia jadrových zbraní v prípade ohrozenia samotnej existencie Ruskej federácie nie je nič nové, čo by si Kremeľ len teraz vytiahol z klobúka. Je to súčasť ruskej jadrovej doktríny a obdobné doktríny má väčšina jadrových štátov. Je to limit, ktorý treba jednoducho brať ako realitu. Nie je rozumné skúšať ohroziť samotnú existenciu jadrového štátu. Rusko môže na Ukrajine vojensky prehrať. Jadrové štáty už niekoľkokrát radšej prijali porážku vo vojnách s nejadrovými protivníkmi, než aby použili jadrové zbrane. Ale pokiaľ má niekto pocit, že by NATO malo zničiť ruskú armádu a zmeniť ruský režim, mal by si nechať vyšetriť hlavu.
Mierové rokovania zatiaľ v podstate stagnujú. Rusko požaduje neutralitu Ukrajiny, aby nevstúpili do NATO, aby sa zbavili zbraní a uznali Krym, DĽR a LĽR. Ukrajina sa nechystá podvoliť ultimátam a Zelenskyj uviedol, že akýkoľvek kompromis sa musí schváliť v referende. Je možnosť, že sa krajiny dohodnú?
Takmer každý konflikt končí politickou dohodou a v tejto chvíli sa nezdá, že by jedna alebo druhá strana mala reálnu šancu dosiahnuť svoje maximálne požiadavky vojenskou cestou. Rusko nie je schopné obsadiť Kyjev a aj keby to dosiahlo, tak už to bude "upatlané" víťazstvo, ktoré mu nedá šancu dosadiť si vlastný režim. Na druhú stranu ani úspechy ukrajinskej strany by sme nemali preceňovať. Ukrajina dokázala ubrániť svoju suverenitu, ale dobyť späť stratené územia by bolo oveľa ťažšie. Najmä pri Kryme si dosť dobre neviem predstaviť, že by sa ho Rusko vzdalo. Najpravdepodobnejším riešením sa tak javí mierová dohoda, ktorá ani jednej strane nedá všetko, čo chcela, ale obom umožní zachovať si tvár.
Prezident Zelenskyj uviedol, že vojna by mohla skončiť v máji. Je to podľa vás reálny dátum alebo to skončí podobne ako Majdan, že konflikt zamrzne a dostaneme sa do stavu studenej vojny?
To sa nedá povedať. Je možné, že sa podarí dohodu dosiahnuť relatívne rýchlo. Je ale tiež možné, že tá intenzívna vojna bude pokračovať ešte dlho a budú sa striedať pokusy o ofenzívu s pokojnejšími fázami, keď sa obe strany budú sústrediť na obranu a prípravu na ďalší útok. Vylúčiť nemôžeme ani to, že konflikt zamrzne bez definitívneho riešenia, ako to poznáme z iných miest po celom svete.
