SOLNA - Podľa novej štúdie imunitné bunky známe ako makrofágy vykazujú niekoľko mesiacov po prekonaní covidu zmenenú zápalovú a metabolickú expresiu, a to aj v prípadoch mierneho priebehu ochorenia. Na výskume pracovali vedci z Karolinska Institutet v Solne, Helmholtz Zentrum a Technickej univerzity v Mníchove, ktorí o svojich zisteniach informovali v časopise Mucosal Immunology.
Švédski a nemeckí vedci uvádzajú, že v imunitných bunkách osôb po covide s miernym priebehom pretrváva zápal aj mesiace po prekonaní infekcie. "Makrofágy týchto ľudí vykazujú zmenenú zápalovú a metabolickú expresiu tri až päť mesiacov po nákaze. Aj keď väčšina z týchto osôb nemala žiadne pretrvávajúce symptómy, ich imunitný systém bol citlivejší než u ich zdravých náprotivkov," vysvetlľuje spoluautor štúdie Craig Wheelock.
Vedci analyzovali vzorky krvi 68 osôb po prekonaní covidu s miernym priebehom a porovnali ich so vzorkami 36 ľudí, ktorí COVID-19 nemali. Počas laboratórneho výskumu izolovali makrofágy a stimulovali ich spike proteínom, steroidmi a lipopolysacharidmi (LPS) spúšťajúcimi imunitný systém. Bunky neskôr sekvenovali RNA na meranie aktívnych génov a zároveň sledovali prítomnosť eikosanoidových molekúl, ktoré signalizujú zápal. "Nie je prekvapujúce, že covid pacienti majú v tele veľké množstvo eikosanoidov, keďže táto choroba spôsobuje zápal. Prekvapením však bolo zistenie, že ešte niekoľko mesiacov po infekcii boli tieto molekuly zastúpené vo veľkých množstvách," pokračuje Wheelock.
Štúdia poukazuje aj na vyššiu koncentráciu leukotriénov. Ide o prozápalové molekuly, ktoré spôsobujú astmu. "Je pozoruhodné, že ich koncentrácia zostáva zvýšená v makrofágoch u ľudí, ktorí mali mierny covid. Leukotriény sú kľúčovými parametrami astmy, ale podieľajú sa aj na antivírusovej obrane hostiteľa proti chrípke. Ich nárast po infekcii SARS-CoV-2 by mohol spôsobiť väčšiu citlivosť na zápal dýchacích ciest, ale mohol by tiež zlepšiť antivírusovú imunitu voči samotnému koronavírusu aj iným vírusom," uviedla členka tímu Julia Esser-von Bierenová. Účastníkom výskumu odobrali prvýkrát vzorky krvi tri až päť mesiacov po infekcii a druhý raz po dvanástich mesiacoch. Po troch až piatich mesiacoch približne 16 percent pozorovaných osôb vykazovalo pretrvávajúce mierne symptómy, ostatní boli nesymptomatickí. Po roku sa na pretrvávajúce symptómy nesťažoval nikto a nebol ani zaznamenaný rozdiel v zápalových markeroch medzi osobami s prekonanou infekciou a druhou kontrolnou skupinou.
Autori štúdie poznamenávajú, že diagnóza po nákaze nebola špecificky skúmaná, preto je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či tieto výsledky môžu priamo súvisieť s komplikáciami, ktoré sú známe ako dlhodobý covid. "Radi by sme urobili štúdiu, do ktorej zapojíme osoby s ťažkým priebehom covidu a ľudí, ktorí infekciu neprekonali, ale trpia iným druhom respiračného ochorenia. Následne preskúmame, či problémy, ktoré pacientom spôsobil SARS CoV-2, môže vyvolať napríklad aj sezónna chrípka," dodala Bierenová.
