LONDÝN - Len pár dní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nariadil ruský prezident Vladimir Putin uviesť jadrové zbrane do stavu vysokej pohotovosti. Zatiaľ čo odborníci tvrdia, že tento krok bol len zastrašovacou taktikou, mnohí sa obávajú o bezpečnosť sveta. Prinášame vám zoznam štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane a ktoré, naopak, nimi nedisponujú.
Ruský prezident Vladimír Putin nariadil uvedenie jadrových zbraní do stavu vysokej pohotovosti. Napriek tomu, že všetky štáty sveta s výnimkou piatich súhlasili so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, stále existuje hrozba jadrovej vojny. Zatiaľ čo presné miesta a čísla sú štátnymi tajomstvami, je známe, že niekoľko krajín vlastní zbrane hromadného ničenia.
RUSKO a USA - 5500 a 6000
Nie je prekvapením, že väčšinu jadrových zbraní sveta vlastnia Spojené štáty a Rusko. Na planéte je okolo 12 700 jadrových hlavíc, odhadom 90 percent patrí jednej z týchto dvoch krajín. USA ich má zhruba 5 500, zatiaľ čo Rusko vyše 6 000. Ide o dedičstvo zo studenej vojny - obdobia narastajúceho napätia medzi USA a vtedajším ZSSR, ktoré trvalo od konca 40. do konca 80. rokov minulého storočia. Obe krajiny sa pokúšali zostrojiť jadrové zbrane počas druhej svetovej vojny, ale boli to USA, ktoré uspeli ako prvé a ich bombardovanie Hirošimy a Nagasaki je zatiaľ jediným prípadom, kedy boli jadrové zbrane použité vo vojne.
NATO - 6000
Jadrové zbrane má aj NATO, konkrétne v počte 6 000, pričom keby do tohto čísla neboli započítané americké zbrane, Severoatlantická aliancia by ich mala iba 500. V NATO je tridsať krajín, z toho 28 v Európe a dve - Kanada a USA - v Severnej Amerike. Z celkového počtu však iba tri majú jadrové zbrane: Spojené kráľovstvo, Francúzsko a USA.
V porovnaní s USA majú Francúzsko a Veľká Británia dosť malý arzenál, ktorý tvorí len asi 290, resp. 225 jadrových zbraní. Zvyšných 27 krajín NATO nemá žiadne jadrové zbrane, to však neznamená, že sú úplne bezbranné; hŕstka štátov v rámci aliancie má odhadovaných sto amerických jadrových zbraní v rámci programu NATO na zdieľanie jadrových zbraní. Tieto sú fyzicky držané napríklad v Nemecku alebo Taliansku a sú strážené personálom amerického letectva. Práve letectvo hostiteľskej krajiny ich môže nasadiť v prípade, že sa niektorí svetoví lídri rozhodnú pre jadrovú vojnu.
ČÍNA - 350
Čína má v súčasnosti 350 jadrových hlavíc. Prvý test jadrových zbraní v krajine sa uskutočnil v roku 1964, po takmer desaťročnej spolupráci s vedcami ZSSR. Mnohí dnes veria, že Čína má tretí najväčší arzenál z piatich jadrových štátov na svete a niektorí špičkoví americkí experti na obranu si myslia, že v nasledujúcom desaťročí ešte porastie. Na druhej strane je Čína jedinou krajinou s jadrovými zbraňami, ktorá sa zaviazala nepoužívať alebo nehroziť použitím jadrových zbraní proti štátom nevlastniacim jadrové zbrane a nebyť prvý, kto kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností použije jadrové zbrane.
INDIA A PAKISTAN - 160 a 165
India a Pakistan viedli medzi sebou vojnu najmenej štyrikrát, odkedy Briti opustili subkontinent v roku 1947. India má celkovo 160 jadrových zbraní, Pakistan ešte o päť viac. Rozdelenie Indie sa vyznačovalo hlbokou a neočakávanou krutosťou a krviprelievaním z oboch strán a vzťah týchto dvoch krajín je tým poznačený dodnes. Niet preto divu, že niektorí vidia indický subkontinent ako potenciálne javisko pre budúcu jadrovú vojnu. Ani jedna z krajín nepodpísala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní a tieto dva historicky agresívne národy naďalej pretekajú v počte jadrových hlavíc.
SEVERNÁ KÓREA - 20 - 45
Jadrové zbrane má aj Severná Kórea, je však ťažké odhadnúť presné číslo, pretože tam vládne tvrdá cenzúra. Podľa odhadov ich tam môže byť 20 až 45. Pred piatimi rokmi krajina vykonala svoj doteraz najväčší jadrový test na testovacom mieste Punggye-ri. Severokórejskí predstavitelia tvrdili, že testujú termonukleárnu zbraň s odhadovanou výbušnou silou medzi 100 až 370 kilotonami. Pre porovnanie, podľa odhadu je zbraň šesťkrát silnejšia ako bomba zhodená na Hirošimu v roku 1945.
IZRAEL - 90?
Izrael nikdy oficiálne nepriznal, že vlastní jadrové zbrane. Od roku 1986 je to ale verejným tajomstvom, keď to potvrdil bývalý jadrový technik a mierový aktivista Mordechai Vanunu v britskej tlači. Satelitné snímky z minulého roka ukázali, že jadrové výskumné centrum Shimon Peres Negev, čo je jadrové zariadenie v centre izraelského programu jadrových zbraní, prechádza obrovským stavebným projektom. Po mnoho rokov bol izraelský jadrový program odkázaný na obchodovanie na čiernom trhu a priame krádeže, čo spolu s oficiálnou politikou "jadrovej nejednoznačnosti" sťažuje odhadovanie jadrového arzenálu Izraela. Analytici sa ale domnievajú, že krajina má dostatok materiálu na približne 80 až 90 jadrových bômb.
Iné krajiny jadrové zbrane nemajú
Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že okrem vyššie spomenutých deviatich krajín by nemal mať žiadny iný štát jadrové zbrane. Krajiny Južnej Ameriky či Afriky nemajú jadrové zbrane rovnako ako Austrália, Indonézia, Papua Nová Guinea, Malajzia, Filipíny, Vietnam či Thajsko. Tam je totiž úplne zakázaný vývoj, výroba, kontrola, držba, testovanie, umiestňovanie alebo preprava jadrových zbraní.
