PARÍŽ - Stredajšie rozhovory predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska v tzv. normandskom formáte v Paríži "neboli jednoduché", účastníci sa však dohodli na uskutočnení ďalších rokovaní – o dva týždne v nemeckej metropole Berlín. V stredu večer to oznámil námestník vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak, ktorý na rokovaniach zastupoval Kremeľ. Informovala o tom agentúra AFP.
Stredajšie rozhovory v Elyzejskom paláci trvali podľa agentúry TASS osem a pol hodiny. Hlavným prínosom parížskych rozhovorov bola podľa Kozaka skutočnosť, že "napriek všetkým nezhodám v interpretáciách sme sa zhodli, že prímerie (na východnej Ukrajine) musia dodržiavať všetky strany v súlade s dohodami." Ako pokračoval Kozak, avizované rokovania v Berlíne sa opäť uskutočnia na úrovni diplomatických vyslancov. O summite vedúcich predstaviteľov sporiacich sa štátov sa zatiaľ neuvažuje, dodal.
"Mali sme ťažký, ale možno prvý priamy rozhovor o všetkých problémoch súvisiacich s implementáciou Minských dohôd," povedal Kozak po skončení rokovaní. Zdôraznil, že proruské separatistické oblasti na východe UKrajiny a zvýšené napätie pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc sú "dve samostatné záležitosti".
Spojené štáty neurobili žiadne ústupky
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken predtým informoval, že Spojené štáty neurobili žiadne ústupky voči hlavným ruským požiadavkám týkajúcim sa Ukrajiny a NATO. Šéf americkej diplomacie to povedal po doručení písomnej odpovede Washingtonu na návrh bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Rusko v súvislosti so situáciou na Ukrajine.
Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu či iné postsovietske štáty a aby nehromadila svoje sily v strednej a východnej Európe.
List otvára dvere k napredovaniu rokovaní
List, ktorý vznikol v rámci koordinovanej odpovede medzi transatlantickými spojencami a partnermi v reakcii na hromadenie ruských jednotiek pri hraniciach Ukrajiny, sa podľa Blinkena týkal tiež opatrení na zvýšenie dôvery v súvislosti s vojenskými cvičeniami a manévrami v Európe. List podľa Blinkena otvára dvere k napredovaniu rokovaní medzi spojencami z NATO a Ruskom o kontrole zbrojenia v otázke strategických zbraní a jadrových hlavíc umiestnených v Európe.
Kanada predlžuje svoju výcvikovú misiu na Ukrajine o tri roky
Kanada predlžuje svoju vojenskú výcvikovú misiu na Ukrajine o tri roky, oznámil v stredu kanadský premiér Justin Trudeau. Podľa agentúry AP Trudeau taktiež povedal, že nariadil armáde nasadiť do misie ďalších 60 vojakov, ktorí sa pridajú k svojim 200 kolegom poskytujúcim výcvik Ukrajincom. Kanadská vláda má v pláne zvýšiť počet príslušníkov misie na 400.
"Toto nie je bojová misia, toto je výcviková misia. Kanadská armáda tam bude radiť a pomáhať. Budeme pokračovať vo výcviku. V prípade ruskej invázie alebo invázie na Ukrajinu zabezpečíme, aby kanadská armáda zostala v bezpečí," uviedol Trudeau.
Kanadská misia je určená na podporu ukrajinských síl
Podľa neho táto misia zahŕňa aj poskytnutie nesmrtiaceho vybavenia, zdieľanie spravodajských informácií a podporu v boji proti kybernetickým útokom. Kanadská misia je určená na podporu ukrajinských síl, aby krajina mohla brániť svoju suverenitu, bezpečnosť a územnú celistvosť, povedal kanadský premiér.
Bukurešť rokuje s Washingtonom a Parížom o možnostiach zvýšenia počtu vojakov v Rumunsku
Bukurešť rokuje s Washingtonom a Parížom o možnostiach zvýšenia počtu francúzskych a amerických vojakov v Rumunsku. Uviedol to v stredu rumunský prezident Klaus Iohannis, píše agentúra Reuters. „Neustále hovorím, že sme pripravení na našom území umožniť spojencom z NATO zvýšenie ich vojenskej prítomnosti,“ povedal Iohannis. Dodal, že "Rumunsko je v kontakte s oboma spojencami za účelom vytvorenia konkrétnych spôsobov, ako to zrealizovať".
Kľúčom k deeskalácii napätia sú diplomatické rozhovory
Iohannisove slová prišli po stretnutí rumunskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť (CSAT), ktorá sa zaoberala otázkami bezpečnosti v súvislosti s hromadením ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach. Kľúčom k deeskalácii napätia sú podľa rumunského prezidenta diplomatické rozhovory. Dodal, že CSAT v stredu zhodnotila potenciálny vplyv konfliktu na podniky a energetický a bankový sektor. Témou bol tiež možný prílev utečencov z Ukrajiny, s ktorou má Rumunsko spoločnú 600-kilometrovú hranicu.
Ako pripomína Reuters, v Rumunsku sa nachádza mnohonárodnostná jednotka NATO o veľkosti takmer 4000 vojakov. USA však majú v Rumunsku a Bulharsku svoje sily umiestnené aj na samostatných základniach. „Súčasná kríza opäť dokazuje, že konsolidácia spojeneckej prítomnosti na východnom krídle vrátane našej krajiny je veľmi dôležitá," uzavrel Iohannis.
V žiadnom prípade nesmie dôjsť k vojne, uviedol Medvedev
Proces rokovaní o bezpečnostných zárukách je jediný spôsob, ako vyriešiť súčasnú situáciu, uviedol podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. Informovala o tom vo štvrtok agentúra TASS. „V žiadnom prípade nesmie dôjsť k vojne, nikto nechce vojnu a treba urobiť všetko, aby sa akejkoľvek vojne zabránilo. O to viac pozdĺž línie zrážok medzi Ruskom a povedzme Severoatlantickou alianciou," povedal Medvedev v rozhovore pre ruské médiá.
Zdôraznil, že v súvislosti s touto otázkou "je zrejmé, že najdôležitejšou a jedinou možnosťou je rokovať o bezpečnostných zárukách, a to aj politickými a diplomatickými prostriedkami, používať princíp nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý je zakotvený vo všetkých európskych a medzinárodných základných dokumentoch, keď bezpečnosť jednej krajiny nemožno dosiahnuť na úkor bezpečnosti inej krajiny".
Vojnový scenár je strašný
Medvedev dodal, že vojnový scenár je strašný a že existujú ľudia, ktorí na zvyšovaní napätia zarábajú peniaze. Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu či iné postsovietske krajiny a aby nehromadila svoje sily v strednej a východnej Európe.
