PRAHA - Hoci kedysi o úlohu v trilógii Slunce, seno... naozaj stála, neskôr si Jiřina Jirásková nepriala, aby sa pri jej mene táto komediálna séria spomínala. Čo samozrejme urazilo režiséra Zdeňka Trošku. Nakoniec sa s ním herečka uzmierila a o dva týždne zomrela...
Jiřina Jirásková sa narodila 17. februára 1931 v Prahe. Začala študovať na kutnohorskom kláštornom gymnáziu. Keď jej však hrozilo prepadnutie z latinčiny, matka predstavená - podľa Jiráskovej spomienok vzdelaná a elegantná dáma - odporučila budúcej herečke štúdium na pražskom Štátnom konzervatóriu, pretože v nej rozpoznala herecký talent.
V rokoch 1946 – 1950 pokračovala Jirásková v štúdiu na Divadelnej fakulte Akademie múzických umění (DAMU), kde medzi jej pedagógov patrili herecké osobnosti ako Ladislav Pešek, Karel Höger, či Miloš Nedbal. Po skončení štúdia bola krátko členkou Krajského oblastného divadla v Hradci Králové. Od roku 1951 bola verná pražskému Divadlu na Vinohradech. V období od 30. mája 1990 do 30. júna 2000 bola jeho riaditeľkou. Pozoruhodné boli jej kreácie v Shakespearových tragédiách, napríklad Richardovi III., kde kráľovnej Markéte v jej podaní robil partnera Miloš Kopecký.
Prvú filmovú rolu získala Jiřina Jirásková ako Tonička Rousová v roku 1953 vo filme Krejčovská povídka, ktorý nakrútil Jindřich Puš. Väčšiu príležitosť jej ponúkol Zbyněk Brynych v snímke Smyk z roku 1960. Režisérom, ktorý Jiráskovú veľa naučil, bol podľa jej spomienok Jiří Krejčík. Práve on ju obsadil do televízneho spracovania hry Pension pro svobodné pány v roku 1965.
Rok 1969 priniesol Jiřine Jiráskovej dve životné roly. Prvou bola rozvedená pani Štenclová, ktorá sa usiluje o priazeň hlavného hrdinu (Miloš Kopecký) v tragikomédii Já, truchlivý Bůh. Podľa literárnej predlohy Milana Kunderu ju nakrútil Antonín Kachlík. Dodnes nezabudnuteľná je potom komédia Světáci režiséra Zdeňka Podskalského. Jirásková spolu s Ivou Janžurovou a Jiřinou Bohdalovou stvárnili trojicu žien, ktorým sadnú na lep traja "fasádníci" z vidieka – Jiří Sovák, Vlastimil Brodský a Jan Libíček. V komédii nechýbala ani prvorepubliková filmová hviezda Oldřich Nový.
V roku 1970 hrala napríklad v komédii Ďábelské líbánky režiséra Zdeňka Podskalského. Nastupujúca normalizácia jej však priniesla zákaz účinkovania na plátnach kín a televíznych obrazovkách. Herečka sa netajila kritikou sovietskej invázie v roku 1968 a nasledujúceho politického vývoja. Hoci jej viackrát naznačili, že ak svoje názory verejne odvolá, umožnia jej pracovať, nikdy tak nespravila. "Urobiť som to nemohla, prepadla by som sa od hanby. Vedela som, že som mala v istých veciach pravdu," povedala Jirásková v relácii Českej televízie Komici na jedničku.
Objavila sa vo filmoch Zdeňka Podskalského Trhák (1980) a Křtiny (1981). V roku 1983 jej potom Karel Kachyňa zveril jednu z dvoch hlavných úloh v divácky úspešnom filme Sestřičky. V tom istom roku sa objavila aj v snímke Katapult, ktorú Jaromil Jireš nakrútil podľa rovnomennej prózy Vladimíra Párala. Diváci mohli vidieť Jiráskovú aj v známej komédii Slunce, seno, jahody (1983). Režisér Zdeněk Troška ju pre film získal vďaka ľsti, keďže pôvodne obsadil do roly Laďku Kozderkovú, ktorá "náhodou" náhle ochorela – a tak nebola iná možnosť, než angažovať Jiráskovú, ktorá trávila leto na chalupe kúsok od miesta nakrúcania. Postavu falošne spievajúcej riaditeľky Hubičkovej si zahrala aj v pokračovaniach Slunce, seno a pár facek (1989), či Slunce, seno, erotika (1991).
Neskôr jej však táto trilógia bola akosi na ťarchu. Troška sa dokonca dozvedel, že Jirásková si napríklad vydupala, aby v istom programe nebola pri jej mene ani zmienka o Slunce, seno... „Vyrástla a za svoje účinkovanie sa hanbila,” komentoval to trpko režisér v relácii Face to Face.
A keď jej to istá kolegyňa vmietla do tváre, Jirásková nepriamo potvrdila, že s úlohou v komédiách má predsa len problém. „Čo som sa ja nahrala úloh. V divadle, v televízii, vo filmoch! Ale všetci si ma pamätajú ako učiteľku Hubičkovú!” vyhlásila rozčúlene. Nakoniec sa však rozhodla veci urovnať a Troškovi zavolala. „Normálne si sypala popol na hlavu, povedala, že sa mi veľmi ospravedlňuje. Asi 14 dní nato zomrela. Je jej odpustené,” povedal.
Hereckým koncertom bola v jej podaní postava grófky v dojemnom príbehu Zámek v Čechách, ktorý v roku 1993 nakrútil slovenský režisér Martin Hollý. V dvojici s Jiřinou Bohdalovou sa zaskvela aj v dráme Fany (Karel Kachyňa, 1995). Populárna herečka si zahrala aj v seriáloch Sňatky z rozumu, Zlá krev, či Život na zámku.
Jiřina Jirásková sa od roku 1992 angažovala ako vyslankyňa dobrej vôle Detského fondu UNICEF, v rokoch 2002 – 2011 bola predsedníčkou UNICEF ČR. Získala Vyznamenanie Za vynikajúcu prácu (1967) a titul Najlepšia herečka roku na Festivale českých a slovenských filmov (1969). Dostala tiež titul Zasloužilá umelkyňa (1988), Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre (1998), Zlatú európsku plaketu (2000) a v roku 2006 ju český prezident Václav Klaus ocenil Medailou Za zásluhy. V roku 2008 ju uviedli do Dvorany slávy TV ankety TýTý (2008), udelili jej tiež Medailu Artis Bohemiae Amicis (2011) a Striebornú medailu Hlavného mesta Prahy (2012).
Jiřina Jirásková zomrela 7. januára 2013 v Prahe. Jej manželom bol herec Jiří Pleskot, neskôr sa jej partnerom stal režisér Zdeněk Podskalský. Práve na miesto jeho posledného odpočinku v juhočeských Maleniciach pochovali - podľa jej želania - aj nezabudnuteľnú herečku.
