LONDÝN - Vedci varujú pred vznikajúcou epidémiou myopie, teda krátkozrakosti. Spozorovali totiž prudký nárast jej výskytu u dospelých. Podľa ich zistení sa krátkozrakosť objavuje veľmi často aj u mladších ročníkov a postupne sa zhoršuje. Experti napriek tomu tvrdia, že tomuto znepokojivému trendu sa dá zabrániť.
Na základe údajov zozbieraných od 107 442 účastníkov rozsiahleho programu Biobank v Spojenom kráľovstve majú ľudia narodení koncom 60. rokov minulého storočia o desať percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú krátkozrakí než ľudia narodení o tri desaťročia skôr. Experti tak vo svojom výskume zverejnenom v PLOS ONE varujú pred "epidémiou" myopie. Najväčší skok zaznamenali u jedincov, ktorí pozorovali zmeny videnia neskôr v živote. Medzi tými, ktorí zažili krátkozrakosť v detstve, sa počet závažných prípadov za rovnaké obdobie zdvojnásobil.
Odborníci predpokladajú, že tento stav je spôsobený kombináciou genetických a environmentálnych faktorov vrátane zvýšeného času stráveného pred obrazovkami. Vedci však získali dôkazy, že ide o trend, ktorý možno zmeniť správnymi iniciatívami v oblasti verejného zdravia. "V súčasnosti je to naliehavý problém verejného zdravia na medzinárodnej úrovni," vysvetlili vo svojej práci. Podľa ich slov sa krátkozrakosť čoraz viac objavuje aj u mladších ročníkov a postupne sa zhoršuje.
Najstaršia kohorta, na ktorú sa vzťahuje štúdia Biobank, boli ľudia narodení v rokoch 1939 až 1944. Z nich sa u 12,6 percenta vyvinula krátkozrakosť v detstve a u 7,4 percenta neskôr v živote. V prípade najmladšej kohorty narodenej v rokoch 1965 až 1970 sa tieto čísla zvýšili na 15,6 percenta, resp. 13,6 percenta. Celkovo sa podiel ľudí s krátkozrakosťou v najstaršej a najmladšej kohorte zvýšil z 20 percent na 29,2 percenta. Najvyššie percento (30,9), bolo zaznamenané u osôb narodených v rokoch 1955 až 1959.
Odborníci varujú pred online výučbou počas pandémie: Rodičia, na toto dávajte pozor!
Po hlbšom skúmaní údajov výskumníci naznačujú niekoľko dôvodov, prečo sa epidémia krátkozrakosti tak rozmohla. Podľa ich slov za to môžu zmeny vo výžive v detstve, nárast používania digitálnych obrazoviek a posuny vo vyučovacích metódach, napríklad viac domácich úloh a menej času stráveného vonku. Svoju úlohu zrejme zohráva aj nárast počtu ľudí, ktorí sa vzdelávajú po dosiahnutí veku 18 rokov. Toto spojenie medzi vyšším vzdelaním (viac rokov strávených čítaním a študovaním) a vyšším rizikom krátkozrakosti už bolo zaznamenané v niekoľkých predchádzajúcich štúdiách.
Ako ukázali iné výskumy, krátkozrakosť sa stáva problémom pre čoraz viac ľudí už v mladšom veku, pričom stále vyšší podiel ľudí hlási závažnejšie prípady očnej poruchy. Podľa vedcov je možné tieto trendy stabilizovať či dokonca zvrátiť. Aby sa tak stalo, bude potrebné ďalšie skúmanie toho, aké riziko zohrávajú rôzne vplyvy pri vzniku krátkozrakosti a ako sa miera detských prípadov (s najväčšou pravdepodobnosťou určená genetikou) líši od dospelých prípadov (s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnená environmentálnymi faktormi).
