LOUGHBOROUGH - V štúdii publikovanej v časopise Nature Communications jej autori naznačujú, že v oblasti Arktídy dôjde do konca tohto storočia k prevládaniu podielu dažďových zrážok nad snehovými. Výsledkom budú negatívne environmentálne zmeny celosvetových rozmerov. Masívny obrat arktického vodného cyklu totiž nevyhnutne ovplyvní ekosystémy v oceáne aj na pevnine.
Podľa najnovšej štúdie, ktorej autorom je docent fyzikálnej geografie Richard Hodgkins z britskej Loughborough University, sa pred koncom tohto storočia poveternostné vplyvy zmenia natoľko, že väčšinu Arktídy v priebehu celoročného cyklu zasiahne viac dažďových než snehových období. Dôsledky toho sa prejavia ďaleko za hranicami tejto polárnej oblasti, zasiahnu celý svet. Jedným z najznámejších nepriaznivých javov spôsobených otepľovaním je miznutie ľadovej vrstvy. Teplejšia Arktída bude zároveň vlhkejšia, s intenzívnejším cyklovaním vody medzi pevninou, atmosférou a oceánom. Zmenu zamrznutej oblasti na teplejšiu a vlhkejšiu podporí schopnosť vyhriatej atmosféry zadržať viac vlhkosti, ako aj intenzívnejšie vyparovanie vody z oceánov bez ľadovej prikrývky a uvoľnenie prúdenia vzduchu.
Expert zverejnil FOTO toho istého miesta s odstupom vyše sto rokov: Katastrofálny pohľad
Predpokladá sa, že arktický vodný cyklus sa v priebehu 21. storočia zmení a v oblasti budú prevažovať dažďové zrážky nad snežením. Podľa spomínaného výskumu dôjde k tejto zmene skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Vplyv bude obzvlášť pozorovateľný na jeseň. Vo väčšine oblastí Severného ľadového oceánu, na Sibíri a Arktických ostrovoch nebudú dominovať dažďové obdobia nad snehovými v 90., ale už v 70. rokoch tohto storočia.
Teplejšie a vlhkejšie nemusí byť vždy lepšie
Takáto drastická zmena arktického vodného cyklu nepochybne ovplyvní ekosystémy na pevnine aj v oceáne. Teplejšia a vlhkejšia Arktída by mohla byť pre ekosystémy na prvý pohľad priaznivá, pretože dažďové pralesy sú v porovnaní s tundrou bohatšie na faunu a flóru. Rastliny a zvieratá sa však v Arktíde milióny rokov vyvíjali v chladných podmienkach a ich relatívne jednoduchá potravinová sieť je veľmi labilná. Vyššie teploty môžu napríklad spôsobiť, že larvy hmyzu sa objavia skôr, než sa vyliahnu tie druhy rýb, ktoré sa nimi živia. Viac zrážok znamená viac živín vyplavených do riek, čo by malo prospieť mikroskopickým rastlinám v základni potravinového reťazca. Lenže rieky a pobrežné vody sú kalnejšie a blokujú svetlo potrebné pre fotosyntézu a život vodných živočíchov, ktorými sa živia napríklad veľryby alebo žraloky. V brakickej vode (zmes morskej a riečnej vody) zvyčajne žije menej živočíšnych druhov ako vo vode čisto sladkej alebo morskej. Zväčšujúce sa riečne toky môžu znížiť aj množstvo živočíchov a rastlín pozdĺž arktických pobreží.
Navyše, v Severnom ľadovom oceáne existuje viac dôvodov, prečo sa obávať vyšších teplôt a väčšej cirkulácie sladkej vody. Rozpustené zložky zrážok, riečnej vody a topiaceho sa snehu a ľadu znižujú zásaditosť povrchových vôd Arktídy. To komplikuje morským organizmom budovať si ulity či kostry a obmedzuje chemickú neutralizáciu okysľujúcich účinkov CO₂ absorbovaného v morskej vode. Rieky pretekajúce degradujúcim permafrostom zároveň vyplavia do mora organický materiál, ktorý môžu baktérie premeniť na CO₂, čím sa oceán stane kyslejším. Sladká voda sa zároveň udrží na hustejšej morskej vode, čo spôsobuje stratifikáciu oceánu a bráni výmene živín a organizmov medzi hlbokým morom a jeho povrchom a obmedzuje biologickú aktivitu. Pravdepodobné vplyvy teplejšej a vlhkejšej Arktídy na potravinové siete, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť sú síce zatiaľ nejasné, ale je veľmi nepravdepodobné, že budú pozitívne.
Arktická zmena je o jedno desaťročie vpred pred zvyškom sveta
Nárast teploty v Arktíde prekonáva celosvetový priemer, čo sa ešte viac posilní, keď sa zníži podiel snehových zrážok a pribudnú dažde. Sneh totiž odráža slnečnú energiu späť do vesmíru. Keď budú v krajine miznúť snehové plochy, odkrytá zem pohltí viac slnečnej energie a viac sa zohreje. Arktída sa bude otepľovať rýchlejšie ako iné časti sveta a zníži sa teplotný rozdiel medzi najteplejšími a najchladnejšími časťami planéty, čo ovplyvní oceány a atmosféru. Nedávny klimatický summit v Glasgowe sa zameral na úsilie obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia, ide však o celosvetový priemer; Arktída sa oteplí minimálne dvakrát toľko, a to je iba skromný predpoklad. Nová štúdia preto poukazuje na dôležitosť udržať globálny cieľ 1,5 stupňa pre tento kontinent. Výskum poukazuje na potrebu dôkladnejšieho monitorovania arktických hydrologických systémov a zvyšovanie povedomia o značných dôsledkoch, ktoré prinesie len malé oteplenie planéty.
