TANZÁNIA - Záhadné stopy, o ktorých sa pôvodne myslelo, že patria medveďom, zanechali v skutočnosti po sebe predchodcovia dnešných ľudí pred niekoľkými miliónmi rokov. Dôkaz o veľkom palci na nohe a veľkej päte, ktorý sa zachoval ako skamenelina v Tanzánii, objavili archeológovia ešte v roku 1978.
Po bližšom skúmaní sa zistilo, že klenba chodidla je stočená mierne do boku, teda išlo o prekríženú chôdzu. Okrem toho bolo jasné, že ide o tzv. bipediu, teda chôdzu po dvoch končatinách, pretože sa opakovali stále len dva odtlačky. Podobné stopy boli objavené aj v neďalekom Laetoli, a práve tu sa datuje prvý dôkaz o vzpriamenej chôdzi homininov (podčeľaď ľudoopov).
Spojitosť s Lucy
Archeológovia sa domnievajú, že stopy by mohli patriť druhu Australopithecus afarensis, odkiaľ pochádza aj kostra slávnej Lucy - najstaršom dôkaze o predkoch ľudí. Bola objavená v oblasti Afar v dnešnej Etiópii v roku 1974 a jej vek sa odhaduje na 3,18 milióna rokov. Okrem iného sa vie aj to, že zomrela pri páde zo stromu. Je teda jasné, že už v tej dobe sme sa svojím vývinom odlišovali od opíc. Nie je celkom jasné, ktorému druhu človeka patrili odtlačky v Tanzánii, pretože chôdza sa zdá pre našich predkov neprirodzená. Buď mal poranenú nohu alebo sa pohyboval v nebezpečnom teréne.
Rozuzlenie záhady najznámejšieho pračloveka: Dôvody tragickej smrti Lucy odhalené!
Okrem iného je dobre viditeľná aj vzdialenosť medzi jednotlivými stopami. Podľa toho sa vedci domnievajú, že kroky boli dlhšie ako stredová čiara tela. "Aj keď dnešní ľudia takto zvyčajne nechodia, tento pohyb môže nastať vtedy, keď sa človek pokúša obnoviť rovnováhu a nespadnúť. Netradičná chôdza, ktorá po sebe zanechala tieto stopy, mohla byť výsledkom ľudoopa kráčajúceho po nerovnom povrchu," ozrejmil hlavný autor štúdie Ellison McNutt, odborný asistent na univerzite v Ohiu.
Hominin footprints at Laetoli reveal a walk on the wild side https://t.co/a07qdR0xAC
— Henry Gee (@EndOfThePier) December 1, 2021
Vyvrátenie pôvodného objavu
V roku 2019 McNutt vykopal tieto nezvyčajné odtlačky a porovnal ich s medvedími, šimpanzími a ľudskými. Prvotné správy z minulosti totiž hovorili, že ide o medveďa a McNutt to chcel svojím výskumom vyvrátiť. "Vzhľadom na narastajúce dôkazy o pohybovej a druhovej diverzite vo vykopávkach ľudoopov za posledných tridsať rokov si tieto odtlačky vyžadujú hlbší výskum," vyjadril sa.
Vedci navyše spravili analýzu chôdze a správania sa divokého amerického čierneho medveďa a zistili, že toto zviera takmer vôbec nechodí vzpriamene. Počas pozorovania v ich prirodzenom prostredí trávili na dvoch labách menej ako jedno percento celkového času. Preto je nepravdepodobné, že v Laetoli ide o medvedie stopy, ako sa vedci pôvodne domnievali. "Keď medvede kráčajú, robia veľmi široké kroky, kolísajú sa zo strany na stranu. Nie sú schopné chodiť podľa zachovalých stôp v Tanzánii, pretože ich bedrové svalstvo a tvar kolien nie sú prispôsobené pre takýto druh chôdze," ozrejmil antropológ Jeremy DeSilva z Dartmouth College v New Hamsphire.
Päty medveďa sa zužujú a ich prsty na nohách sú vejárovité, zatiaľ čo chodidlá predchodcu človeka sú hranaté a disponujú výrazným palcom na nohe. Šimpanzy, ako sa zistilo u jedincov v rezervácii na ostrove Ngamba v Ugande a u dvoch mláďat na univerzite Stony Brook, majú relatívne úzke päty v porovnaní s ich prednou časťou, čo sa približuje skôr k medvedím stopám.
