LONDÝN - Pokiaľ ste ešte nepočuli o vosku z mŕtvol, tak si radšej sadnite. Nejde o žiadny žart, ľudské telo dokáže totiž aj po smrti produkovať určité látky. Ide o naozaj morbídny fenomén, ktorého podstatu objasnili vedci v nasledujúcich riadkoch.
Prvá zmienka o fenoméne zvaného vosk z mŕtvol sa objavila v roku 1786 na parížskom cintoríne Holy Innocents. Na tomto mieste sa nachádzajú slávne katakomby. Po tom, ako boli telá mŕtvych exhumované, si hrobári všimli, že sú pokryté zvláštnou sivou hmotou. V tom čase ju pomenovali "adipocere" z latinského adipo (tuk) a cere (vosk). Dnes sa už používa názov "corpse wax", čiže vosk mŕtvol alebo mŕtvolný vosk.
Táto látka má sivobielu farbu a častokrát zapácha po amoniaku. Zosnulý sa takýmto spôsobom doslova začína rozkladať, ide o premenu tuku a tkanív na molekulárnej úrovni. Aby sa tento proces mohol uskutočniť, telo musí byť v teplom a vlhkom prostredí a vo vákuu. Reakcia prebieha za prítomnosti baktérií. Akonáhle sa na povrchu mŕtvoly vytvorí vosk, stvrdne a chráni telo. Veľmi laicky povedané, telo sa akoby zakuklí.
PRIZNANIA patológov: Najšokujúcejšie odhalenia u nebožtíkov počas pitiev
Tento úkaz bol spozorovaný aj v americkej Philadeiphii o takmer sto rokov neskôr. Mesto dokonca použilo telá zosnulých ako atrakciu na prilákanie turistov. Voda sa dostala až do rakiev a tuk v telách sa menil na mazľavú hmotu, pričom adipocere ich chránil pred rozkladom.
V roku 1996 bola objavená jedna z takýchto mazľavých múmií v jazere Brienz vo Švajčiarsku. Vyšetrovanie odhalilo, že išlo o muža, ktorý sa utopil ešte v roku 1700. Jeho telo kleslo na dno jazera a predtým, ako bolo pokryté usadeninami, sa obalilo ešte voskom, ktorý ho uchoval v celistvom stave takmer tristo rokov. V niektorých prípadoch adipocere vyzerá ako čierna hmota podobná hline. Dochádza k tomu vtedy, keď je telo na otvorenom priestranstve, teda vystavené vzduchu. V tom momente začne prebiehať chemická reakcia, kedy mastné kyseliny začínajú na povrchu tela oxidovať.
