Najväčšie škótske mesto Glasgow privítalo minulý týždeň vyše 20 000 návštevníkov z celého sveta, a to pri príležitosti konania doposiaľ najväčšej klimatickej konferencie v histórii. Na tzv. COP26, teda v poradí už 26. konferencii zmluvných strán Rámcovej dohody OSN o zmene klímy, sa zišli hlavy štátov, zástupcovia medzinárodných organizácií a biznisu, štáby médií, ale aj bežní ľudia. Tí chcú rokovania o klimatickej kríze sledovať zblízka, zapojiť sa do mnohých súvisiacich akcií – od prednášok po protesty – a zároveň sami informovať svet, o čo vlastne ide, čo je aj môj prípad.
Prvé dva dni konferencie boli venované prejavom najvyšších zástupcov štátov a významným osobnostiam. Na rečníckom pódiu tak nechýbal napríklad americký prezident Joe Biden, francúzsky prezident Emmanuel Macron, predsedníčka Európskej únie Ursula von der Leyen, princ Charles alebo britský prírodovedec a popularizátor vedy David Attenborough.
Spájajúcou linkou medzi jednotlivými prejavmi bola myšlienka, že svet sa neblíži cieľom, ktoré si štáty vytýčili v roku 2015 v Paríži. Práve tam bolo dohodnuté, že sa pokúsia obmedziť nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C do konca tohto storočia, čím sa zabráni najhorším dopadom meniacej sa klímy a stavu, kedy bude naša planéta takmer neobývateľná. Zároveň sa štáty dohodli, že sa budú prispôsobovať negatívnym dopadom zmeny klímy, a že pomôžu nasmerovať finančné toky vrátane investícií práve do týchto cieľov a štátom, ktoré sú najviac ohrozené napríklad suchom, záplavami alebo cyklónmi. Pri súčasnom globálnom raste emisií skleníkových plynov, ktoré zmenu klímy spôsobujú, je však tempo spolupráce medzi štátmi príliš pomalé.
Na pomalú reakciu politikov na stav sveta a na vnímanie klimatickej krízy verejnosťou upozornila vo svojom prejave aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Uviedla, že viac než 73 % mladých na Slovensku si myslí, že sa ľudstvu nedarí starať o svet, pre ⅔ mladých je činnosť politikov v tejto veci sklamaním. Vyzdvihla úlohu EÚ ako svetového lídra a uviedla, že Slovensko medzi rokmi 2019 a 2023 zdvojnásobuje svoj finančný príspevok do Zeleného klimatického fondu, ktorý má pomôcť rozvojovým štátom čeliť klimatickej kríze. „Máme rozdielne štartovacie pozície a plány na rozvoj – máme ale jeden zdieľaný cieľ: zachovanie našej planéty. Poďme konať podľa toho," zdôraznila na záver.
Prvý týždeň konferencie priniesol rad oznámení, ktoré majú pomôcť urýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov. Patrí medzi ne napríklad vyhlásenie Indie, druhej najľudnatejšej krajiny na svete, že do roku 2030 bude 50 % elektriny pochádzať z obnoviteľných zdrojov a že dosiahne klimatickú neutralitu, teda čistú emisnú nulu, do roku 2070. Zároveň sa vyše 100 štátov vrátane Brazílie dohodlo na ukončení odlesňovania do roku 2030 a prisľúbilo na túto činnosť 19 miliárd USD. Pripomeňme, že v súčasnosti sa rúbu lesy astronomickou rýchlosťou - každú minútu je odlesnené územie o veľkosti 30 futbalových ihrísk.
Ďalším dôležitým krokom je dohodnutie sa na znížení emisií metánu, ktorý urýchľuje tempo zmeny klímy, a ktorý bol doteraz skôr v tieni emisií oxidu uhličitého, hlavného skleníkového plynu. Zatiaľ čo zdrojom oxidu uhličitého je predovšetkým spaľovanie fosílnych palív, najväčším zdrojom metánu je poľnohospodárstvo. Metán tiež prispieva k tvorbe prízemného ozónu, ktorý má za následok až milión predčasných úmrtí za rok. V neposlednom rade sa množstvo veľkých ekonomík, menších štátov i napríklad bánk prihlásilo na ukončenie ťažby uhlia. Znepokojujúce však je, že sa k tomuto cieľu doteraz nezaviazali Spojené štáty americké, Čína alebo Austrália. Ako citlivá je otázka spôsobov riešenia klimatickej krízy, dokladá nielen to, že niektoré štáty zatiaľ nie sú schopné ukončiť svoju závislosť na uhlí, ale aj fakt, že mladej delegátke žijúcej v Amazónii sa po tom, čo upozornila na ničenie životného prostredia a jej domova, vyhrážali smrťou.
Prvý týždeň sa teda niesol vo víre deklarácií a vízií, nemožno však zaspávať na vavrínoch, a to aj s ohľadom na druhý týždeň konferencie. Ten bude zameraný aj na technické otázky vyplývajúce z Parížskej dohody, ktoré by do istej miery mali pomôcť pretlmočiť záväzky už z roku 2015 do konkrétnejších krokov.
Emisie skleníkových plynov však celosvetovo rastú a s tým aj problémy, ktoré zmenu klímy sprevádzajú. Na potrebu rokovať oveľa rýchlejšie aj cez víkend upozornilo viac ako tisíc protestujúcich. Jednou z hlavných myšlienok protestov bolo to, že ak by klimatické rokovania boli efektívne, nebolo by ich potrebné celkovo už 26. Na problémy je teda nutné nazerať s novou perspektívou a nebáť sa zmýšľať inak, odvážnejšie.