PRAHA - Český herec Radovan Lukavský bol jedným z predstaviteľov starej českej hereckej školy. Dnes uplynulo 102 rokov od jeho narodenia. Dožil sa 88 rokov a mal presnú predstavu, ako má vyzerať jeho posledná rozlúčka.
"Bol posledným veľkým hercom a vlastne i posledným rytierom jednej skvelej éry českého divadla," charakterizoval svojho kolegu český herec Václav Postránecký.
Radovan Lukavský sa narodil 1. novembra 1919 v Prahe do hlboko veriacej rodiny. V mladosti dokonca uvažoval o kňazskom povolaní. S vynikajúcim prospechom vyštudoval reálne gymnázium v Českom Brode a pokračoval štúdiom češtiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.
Počas druhej svetovej vojny boli české vysoké školy zatvorené a Lukavský istý čas pracoval ako telegrafista. V tom čase začal snívať o hereckej kariére. V roku 1941 sa prihlásil na pražské herecké konzervatórium, avšak v druhom ročníku bol nútene nasadený na prácu vo vojnovom priemysle v Nemecku. Štúdium na Univerzite Karlovej i na konzervatóriu dokončil až po vojne.
Prvé divadelné angažmán získal Radovan Lukavský v pražskom Divadle na Vinohradech, kde pôsobil do roku 1950. Odtiaľ prešiel do Městských divadel pražských a v roku 1957 sa už ako skúsený a uznávaný herec stal členom činohry Národného divadla v Prahe.
Najprestížnejšou Lukavského úlohou na divadelných doskách sa stala rola Hamleta od Williama Shakespearea, ktorú vtedy odmietol hrať jeho herecký kolega Karel Höger.
Prvý raz sa na striebornom plátne objavil v roku 1946 vo vojnových filmoch Muži bez křídel režiséra Františka Čápa a Nadlidé Václava Wassermana. Väčší priestor mu ponúkol režisér Václav Krška vo filme Stříbrný vítr (1953) na motívy rovnomennej prózy, ktorej autorom je Fráňa Šrámek. V roku 1958 si Lukavský zahral v kriminálnej dráme Smrt v sedle režiséra Jindřicha Poláka.
Popularitu si Lukavský získal ako poručík Kott v dráme Karla Kachyňau Král Šumavy (1959), ako veliteľ kozmickej lode v sci-fi Ikarie XB 1 (1963, Jindřich Polák) i ako neprístupný hrnčiar Martin Lepiš v dráme Drak sa vracia (1967, Eduard Grečner). Výrazné ľudské typy predstavoval v historických filmoch Martina Hollého ml. Signum laudis (1980) alebo v snímke Záchvěv strachu (1983) od režiséra Jaroslava Soukupa.
Popri takmer dvoch stovkách filmových a televíznych postáv, ktoré Lukavský stvárnil, spája sa jeho meno aj s divácky obľúbenými seriálmi, napríklad Sňatky z rozumu (1968), či F. L. Věk (1970) - oba v réžii Františka Filipa. Ten istý režisér obsadil Lukavského do seriálu Dnes v jednom domě (1980?, ktorý nadväzoval na obľúbený seriál Byl jednou jeden dům z obdobia 2. svetovej vojny.
Svoj hlboký charakteristický hlas využíval Radoval Lukavský v rozhlase, v dabingu i pri precítenom recitovaní poézie.
Radovan Lukavský vyučoval na Katedre herectva na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) i na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe. V roku 1993 bol menovaný za docenta a o dva roky neskôr sa stal profesorom. Je autorom dvoch kníh o herectve a mnohých odborných článkov.
V roku 1965 bol Radovanovi Lukavskému udelený titul Zaslúžilý umelec a v roku 1995 získal Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo. Ako osemdesiatpäťročný spoločne s vnučkou Klárou napísal autobiografickú knihu nazvanú Rozhovory s dědečkem (vydalo Karmelitánské nakladateľstvo, 2005).
Významný český umelec Radovan Lukavský zomrel 10. marca 2008 v rodnej Prahe vo veku 88 rokov. Jeho pohreb nebol úplne tradičný. Herec si vyžiadal, aby na jeho poslednú rozlúčku všetci dorazili v bielom oblečení a do rakvy mu mali vložiť fľašu dobrého vína.
