SOUL - Severokórejský líder Kim Čong-un označil v pondelok Spojené štáty za "hlavnú príčinu" nestability na Kórejskom polostrove. Uviedol to počas prejavu pri príležitosti otvorenia prehliadky obranného rozvoja. Informovala o tom v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšie štátne médiá.
Podľa Kim Čong-una je vývoj zbraní v jeho krajine potrebný vzhľadom na nepriateľskú politiku USA a zbrojenie na strane Južnej Kórey.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena opakovane uviedla, že voči KĽDR nemá žiadne nepriateľské úmysly. "Som veľmi zvedavý, či existujú ľudia alebo krajiny, ktoré tomu veria. Vzhľadom na ich konanie nie je dôvod domnievať sa, že nie je nepriateľské," povedal Kim Čong-un podľa oficiálnej severokórejskej agentúry KCNA.
Severokórejský líder vystúpil v pondelok s príhovorom na prehliadke obranného rozvoja KĽDR s názvom "Sebaobrana-2021". Podľa agentúry AP išlo o udalosť pri príležitosti osláv 76. výročia založenia vládnucej Kórejskej strany práce. Juhokórejské médiá uviedli, že spomínaná výstava bola v KĽDR prvým podujatím tohto druhu.
Skúšky rakiet napriek zákazu
Kimove vyjadrenia prišli po tom, ako Pchjongjang v posledných týždňoch skúšobne odpálil nový typ riadených striel dlhého doletu, balistické rakety priamo z vlaku, či úspešne otestoval novú hypersonickú strelu Hwasong-8. Rezolúcie OSN pritom zakazujú Severnej Kórei uskutočňovať skúšky balistických rakiet, ktoré by mohli v závislosti od svojej konštrukcie niesť aj jadrovú hlavicu. Na túto izolovanú krajinu boli navyše za jej jadrový program uvalené prísne medzinárodné sankcie.
Spojené štáty sa snažia o rokovanie
USA v posledných mesiacoch opakovanie navrhli stretnutie s predstaviteľmi Severnej Kórey, ktoré sa podľa nich môže uskutočniť kdekoľvek a kdekoľvek. Cieľom má byť úsilie o dosiahnutie denuklearizácie. Kim Čong-un však tieto vyhlásenia označil za "masku", ktorá má zakryť klamstvá a nepriateľské činy Spojených štátov. Takisto podľa neho ide o pokračovanie nepriateľskej politiky predchádzajúcej americkej vlády.
Rokovania medzi Washingtonom a Pchjongjangom sú pozastavené od februára 2019, keď stroskotal druhý summit Kim Čong-una s vtedajším šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom vo Vietname, a to z dôvodu nezhody v otázke prípadného zmiernenia sankcií USA voči KĽDR.
