BRUSEL - EÚ sa musí v najbližšej budúcnosti viditeľnejšie sústrediť na klimatické ciele, spoločnú obranu a spravodlivý obchod. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu vo svojej správe o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.
Tohtoročná správa Medzivládnej komisie OSN pre zmenu klímy (IPCC) je podľa šéfky eurokomisie alarmujúca a dôkazom, že klimatické zmeny sú spôsobené človekom, a preto aj človek s tým môže niečo urobiť. Dodala, že EÚ a jej členovia už aj niečo robia, o čom svedčí nárast elektromobility, iniciatívy v oblasti energeticky účinných budov, ale najmä EÚ ako prvá na svete prijala klimatický zákon, legislatívu, ktorá chce veci meniť.
Európska únia chce zdvojnásobiť investície do biodiverzity
Zároveň však chce EÚ zabezpečiť, aby klimatické ambície boli ruka v ruke so sociálnymi ambíciami a viedli k odstraňovaniu energetickej chudoby, ktorou trpí 34 miliónov Európanov. Von der Leyenová ocenila, že EÚ chce zdvojnásobiť investície do biodiverzity pre najohrozenejšie krajiny sveta a venuje ďalšie štyri miliardy na klimatické financovanie, ale dodala, že Únia v tom nemôže zostať sama a pred klimatickým summitom OSN v Glasgowe (COP26) musia aj iní svetoví aktéri prijať konkrétne plány a záväzky, aby sa sľuby pretavili do skutočných krokov.
Vstupujeme do "éry hyperkonkurencie"
Únia musí klásť veľký dôraz aj na ochranu svojej bezpečnosti, uviedla von der Leyenová. Upozornila, že vstupujeme do "éry hyperkonkurencie", keď niektoré krajiny nemajú zábrany šíriť dezinformácie, využívať disruptívne technológie a tiež preteky v zbrojení, aby si zaistili vlastný prospech. Podľa jej slov je prioritou pre EÚ zabezpečiť stabilitu v jej susedstve, lebo ak sa neriešia krízy v zahraničí, "tie sa dostanú k nám".
Šéfka EK uviedla, že EÚ je poskytovateľom bezpečnosti, zúčastňuje sa na rôznych mierových misiách v zahraničí, a hoci vzniká čosi ako európsky ekosystém obrany, snahou má byť vytvorenie európskej obrannej únie vrátane spoločného budovania obrany proti kyberútokom, kde by EÚ mala sama rozvíjať potrebné moderné technológie a spoločne hodnotiť a čeliť hrozbám tohto druhu.
EÚ nemá dobre poprepájané dôležité informácie
"Ak bude politická vôľa, dokážeme urobiť veľa," odkázala šéfka EK. Podľa nej to znamená ustáliť kolektívny proces rozhodovania, tesnejšiu spoluprácu tajných služieb a silových zložiek a rozvojových agentúr. Dodala, že EÚ nemá potrebnú hĺbku poznatkov, lebo nemá dobre poprepájané dôležité informácie. Vyslovila sa za vytvorenie "spoločného centra osvety", ktoré by sústreďovalo všetky dôležité informácie pre bezpečnosť.
Vyslovila sa aj za lepšiu interoperabilitu medzi členmi EÚ, čo má výsledky napríklad pri spoločných nákupoch obrannej techniky alebo pri znížení DPH na niektoré strategické tovary.
Chce vytvoriť trh so zeleným vodíkom
Do tohto kontextu spadajú snahy EÚ posilňovať tradičné a budovať nové partnerstvá. Von der Leyenová pripomenula, že vzniklo partnerstvo pre technologický vývoj s USA, v politickej oblasti chce Brusel posmeliť partnerov na západnom Balkáne a uistiť ich o podpore ich integračných ambícií, pričom je vôľa sústrediť sa na rôzne aspekty vzťahov s Tureckom. Šéfka eurokomisie však upozornila na "nové generácie partnerstiev", čoho míľnikom bude nová indopacifická stratégia. Vo vzťahoch s Afrikou sa Únia chce okrem iného zamerať na investície do energetiky a vytvoriť trh so zeleným vodíkom.
Ľudia žijú pod hrozbou nútenej práce
Von der Leyenová upozornila, že obchodovať so svetom je dobré, ale EÚ to nemôže robiť na úkor dôstojnosti ľudí a ich slobody. "Máme okolo 25 miliónov ľudí, ktorí žijú pod hrozbou nútenej práce. Nemôžeme akceptovať, že ich vynútená práca sa dostane v podobe výrobkov do Európy. Navrhneme zákaz dovozu takýchto výrobkov do EÚ, lebo práva nie sú na predaj," odkázala.
Slovenskí europoslanci súhlasia s Von der Leyenovou
Monika Beňová (Smer-SD) pripomenula, že správa o stave Únie je príležitosťou, keď sa eurokomisia zodpovedá za svoje 12-mesačné pôsobenie v prospech občanov EÚ – tento rok aj za to, či a ako prispela k zmierňovaniu vplyvov koronakrízy a k ochrane tých najzraniteľnejších. "Medzi často zdôrazňované témy patrí najmä boj proti klimatickej zmene či podpora digitalizácie, o nič menej dôležitý však nie je ani boj proti chudobe, diskriminácii, za sociálnu spravodlivosť či opatrenia zamerané na odstraňovanie nezamestnanosti mladých," uviedla.
Podľa jej slov tieto a mnohé iné sociálne témy EK odsúva na vedľajšiu koľaj, čo treba zmeniť. Už aj preto, že hospodárske ozdravenie prináša so sebou aj bezprecedentné zvyšovanie cien. "Práve ochrana a minimálne garancia životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva je niečo, čím sa musíme začať okamžite zaoberať," odkázala.
Šéfka eurokomiesie vyzdvihla urgentnosť klimatickej krízy
Martin Hojsík (PS) skonštatoval, že šéfka eurokomisie vyzdvihla urgentnosť klimatickej krízy, a ocenil, že sa zamerala aj na spravodlivosť riešenia tejto krízy. "Som presvedčený, že dušou riešenia klimatickej krízy musí byť práve spravodlivosť. Pomáhať musíme tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí si to dokážu vylobovať. Náklady na boj s klimatickou krízou musia niesť tí, ktorí znečisťujú, nie tí, ktorí na to doplácajú," vysvetlil. A dodal, že EÚ potrebuje podporiť prechod na lokálne zelené energie, zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a odolnosť a zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých.
Rozprava bola v duchu ponaučení z pandémie koronavírusu
Michal Wiezik (SPOLU) podotkol, že rozprava so šéfkou eurokomisie o stave Únie bola v duchu ponaučení z pandémie konavírusu. "Osobne som dúfal vo väčší dôraz na klimatickú zmenu a stratu biodiverzity. Odznelo, že sme pripravení robiť viac, sme dokonca pripravení zdvojnásobiť externé náklady na biodiverzitu s dôrazom na menej rozvinuté krajiny, no paradoxne sme nepočuli nič o stave lesov, praktikách v poľnohospodárstve či životných podmienkach zvierat v európskom priestore," upozornil. Podľa jeho slov je dobré, že EÚ je pripravená zvýšiť snahy o záchranu klímy a žiada takéto záväzky aj od svojich partnerov vo svete, lebo klimatické ambície musia byť nasledované globálnym úsilím.
Šéfka eurokomisie spomenula vraždu Jána Kuciaka
Eugen Jurzyca (SaS) priznal, že nečakal, že šéfka eurokomisie pri slovách o vyšetrovaní justičných káuz a slobode médií spomenie aj Slovensko a vraždu Jána Kuciaka. V oblasti ekonomiky bolo podľa neho pozitívne hodnotený boj EK s pandémiou COVID-19. "Na strane druhej mala viac hovoriť o znižovaní verejných dlhov a podporiť nepopulárne reformy, lebo čelíme veľkým problémom a sú tu reformy, o ktorých treba politicky hovoriť," opísal situáciu. Spresnil, že EK by mala nielen hovoriť, ale z plánu obnovy aj vyčleniť peniaze na nepopulárne reformy či už v justícii, sociálnom systéme alebo v oblasti ochrany životného prostredia.
Eugen Jurzyca v Európskom parlamente o správe o stave Únie
Premiér Heger sa prihlásil k jej odkazu
Premiér skonštatoval, že von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie realisticky popísala výzvy, ktorým EÚ čelí alebo na ktoré musí dávať správne odpovede. "Týka sa to zápasu s klimatickými zmenami, migráciou i pandémiou," uviedol. Prihlásil sa k jej odkazu, aby bol rok 2022 v Európe vyhlásený za rok mládeže, aj preto, že mladí cez pandémiu koronavírusu prišli o mnoho možností objavovať svet.
Robert Hajšel v Európskom parlamente o správe Von der Leyenovej o stave Únie
Heger spresnil, že osobitne uňho zarezonovala výzva von der Leyenovej na boj s korupciou, presadzovanie právneho štátu a s tým súvisiaca ochrana novinárov, ktorí bojujú za spravodlivosť. "Slovensko má s týmto autentickú a traumatizujúcu skúsenosť," pripomenul premiér a dodal, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa bezprávie a násilie už nezopakovalo.
Vláda SR podľa jeho slov, rovnako ako aj eurokomisia, vkladá veľké nádeje do plánu obnovy a odolnosti, ktorý je mimoriadnou reakciou EÚ na pandémiu. Vyjadril nádej, že slovenský plán obsahuje všetky potrebné body, ktoré povedú k zlepšeniu kvality života občanov, a že aj cez investičné a reformné návrhy v ňom zakotvené si Slováci budú formovať lepší vzťah k EÚ.
Európska únia je náš životný priestor
"Európska únia je náš životný priestor. Musíme sa naučiť nielen od nej niečo dostávať, ale aj ponúkať. Želám si, aby Slovensko bolo príkladom úspešného členstva štátu, ktorý zažil komunizmus a váži si slobodu v spoločenstve slobodných krajín," uviedol Heger v závere svojho prejavu.
