BRATISLAVA - Leto je preč, deti sa vrátili do škôl a pekné počasie opäť čoskoro vystrieda to pochmúrnejšie. Aj keď to tak zatiaľ nevyzerá, zima sa blíži. Mnohí si tak dávajú otázku, aká zima nás čaká. Z viacerých strán sa začínajú objavovať informácie o tom, že táto zima bude mimoriadne tuhá. Čo na to náš meteorológ?
Podľa meteorológov z portálu Severe Weather nás zrejme čaká dlhá a krutá zima. A to z veľmi jasného dôvodu. Nad severným pólom sa totiž sformoval polárny vír, ktorý má tendenciu sa čoraz viac približovať k Európe. Podľa ich slov sa každým dňom zväčšuje a už pomaly zasahuje do Európy. Ak sa tento trend nezmení, s najväčšou pravdepodobnosťou zasiahne Česko, ale aj Slovensko. Pre ľudí by to znamenalo jediné - tuhú zimu s mrazmi hlboko pod nulou.
Ako dodali, najviac by sme tieto extrémne nízke teploty mali pocítiť až v februári budúceho roku. Meteorológovia z portálu však nevedia určiť, aké teploty by mali v tomto období udrieť. Rovnako nevedia stopercentne zaručiť, že sa polárny vír aj dostane nad územie strednej Európy. Je to však pravda? Podľa meteorológa Pavla Matejoviča je na takéto prognózy ešte veľmi skoro, polárne víry ale nie sú ničím výnimočným.
Nezvyčajné situácie
„Polárny vír (vortex) sa okolo severného pólu vytvára každú zimu, začína sa tvoriť v septembri a pretrváva tam približne do apríla. Vzniká v stratosfére, približne vo výške 15 až 50 km nad zemským povrchom a ovplyvňuje počasie aj v nižších hladinách v oblasti troposféry (0 až 10 km nad zemským povrchom),“ uviedol pre Topky.sk. Inými slovami - v podstate polárny vír vzniká, keď sa stratosféra nad severným pólom začína ochladzovať. Všetky oblaky sa nachádzajú v najnižšej vrstve atmosféry, ktorá sa nazýva troposféra. V polárnych oblastiach dosahuje nadmorskú výšku až 8 km a nad trópmi až 14 - 16 km.Nad ním sa nachádza oveľa hlbšia vrstva nazývaná stratosféra. Je to veľmi suchá vrstva, hrubá asi 30 km. Tu sa nachádza ozónová vrstva.
V takomto víre sa maximálne rýchlosti vetra vyskytujú najmä v blízkosti statopuazy, čo je asi 50 kilometrov nad zemským povrchom. Vysvetlil, že silný prúd vetra vzniká vplyvom veľkých teplotných rozdielov medzi teplejšou tropickou a studenou polárnou stratosférou. „Vplyvom teplotného kontrastu vzniká teplotný gradient a vzduch tečie z juhu na sever, no Coriolisova sila ho vychyľuje na východ. To má za následok, že rýchlosť západného vetra sa zvyšuje s rastúcou nadmorskou výškou,“ upozornil Matejovič.
V USA extrémne mrazy, na Slovensku abnormálne teplo
Podľa jeho slov sa v zime sporadicky vyskytnú aj nezvyčajné situácie, ako napríklad, že sa v stratosfére náhle oteplí stratosferický vzduch. To môže spôsobiť až 50 stupňové oteplenie, a to z -60 na -10 stupňov Celzia, prípadne až na nulu. „V dôsledku toho sa polárny vír deformuje, alebo prichádza k jeho deštrukcii a môže vzniknúť aj niekoľko samostatných stredov zimnej polárnej cyklóny. Je to prirodzený proces, nie je to nič nezvyčajné. K takej situácii prišlo aj počas ostatnej zimy 2020/2021,“ poukázal Matejovič s tým, že deformácia polárneho víru môže spôsobiť, že prúdenie bude mať meridionálny charakter, teda vzduch bude prúdiť v smere poludníkov od severu na juh a opačne.
Okrem toho sa zablokuje prúdenie teplejšieho vzduchu z Atlantického oceánu smerom do vnútrozemia Európy. „Za takejto situácie k nám môže preniknúť z oblasti Arktídy alebo Sibíri veľmi studený, pôvodom arktický vzduch. Dôležité však na vývoj počasia v zime je, ako dlho také prúdenie studeného vzduchu trvá, alebo či sa vytvoria také poveternostné podmienky, ktoré umožnia, aby studený vzduch zotrvával nad Európou dlhšiu dobu. To býva vtedy, ak v oblasti strednej a východnej Európy dlhší čas zotrváva tlaková výš,“ upozornil Matejovič. Ako dodal, počas poslednej zimy sa takýto jav vyskytol v Severnej Amerike, konkrétne v štátoch Oklahoma, Texas a Kansas, kde boli rekordne silné mrazy.
A to z dôvodu, že z Arktídy a Kanady prenikol veľmi studený kontinentálny arktický vzduch. Naopak, v Európe sa len prechodne ochladilo. Slovensko však zažilo iný extrém, keď na konci februára dosahovali teploty až 20 stupňov Celzia. Posledná zima sa tak skončila ako teplotne nadnormálna. „Deformácia polárneho vortexu sa potom viac prejavila na jar, ktorá bola naopak studená. V tejto chvíli sa teda nedá predpovedať, aký vplyv na počasie v Európe by mohla prípadná deformácia polárneho vortexu počas tejto zimy. Treba si počkať do novembra, keď národné meteorologické služby vydajú dlhodobú prognózu na túto zimu,“ uzavrel.
